PARÍŽ - Francúzsky herec Pierre Brice zostane pre mnohé pokolenia divákov navždy slávnym Vinnetouom, spravodlivým náčelníkom Apačov. Prvý film s Vinnetouom natočil Brice v roku 1962 a posledný, jedenásty, v roku 1998. Herec, ktorý pochádzal zo šľachtickej rodiny, zomrel 6. júna 2015 vo veku 86 rokov. Americký herec Lex Barker, ktorý stvárnil na filmovom plátne jeho pokrvného brata Old Shatterhanda, odišiel z tohto sveta už v roku 1973.
Ako chlapec bol Brice vo francúzskom odboji, ako mladík slúžil v légiách, ako herec bojoval proti bielym tváram a v neskorom veku dohliadal na humanitárnu pomoc deťom. Za manželku si zobral jednu z nemeckých fanúšičiek Winnetoua.
Táto úloha mu priniesla 11 filmov, televízny seriál, divadelné predstavenia a slávu. "Vinnetou pre mňa nie je filmová rola, Vinnetou je filozofia," hovoril s tým, že ho jej jednostrannosť zároveň pripravila o iné úlohy.
Pozoruhodný je národnostný aspekt Winnetoua: hral ho francúzsky herec, ktorý sa preslávil hlavne v strednej Európe rolou indiána amerického pôvodu v nemeckých filmoch natáčaných vo vtedajšej Juhoslávii. Briceho hviezda teda žiarila najviac v Nemecku. "Som tam doma, jediná rodina, ktorú ešte mám, je nemecká rodina mojej ženy," hovoril. V roku 1992 mu Nemci udelili vysoké štátne vyznamenanie za upevňovanie nemecko-francúzskeho priateľstva. A pritom proti nim svojho času bojoval. Narodil sa 6. februára 1929 vo francúzskom Breste ako druhé dieťa v starej šľachtickej rodine. Otec bol námorný dôstojník: "Rodičia pochádzajú z nižšej bretaňskej šľachty, v erbe máme florentského chrta. Som vlastne barónom, ale titul väčšinou nepoužívam."
V desiatich rokoch sa za druhej svetovej vojny pridal k partizánom, pomáhal im v boji proti Nemcom. Keď mal 16, utiekol s falošnými dokladmi z domova k cudzineckej légii. Ako devätnásťročný bojoval v Alžírsku, potom dva roky v Indočíne. V roku 1951 sa vrátil do Francúzska s tromi vyznamenaniami za statočnosť. O dva roky neskôr sa presťahoval do Paríža, stal sa fotomodel a túžil po herectvo. V roku 1954 si prvýkrát zahral vo filme, potom točil najviac v Taliansku a v Nemecku.
Život mu zmenil až Poklad na Striebornom jazere z roku 1962, kde sa stal prvýkrát Vinnetouom. Úspech ďalších filmov s týmto indiánom bol hlavne v Nemecku ohromujúci. Možno aj preto, ako sa Brice s rolou stotožnil: "Mnohé z toho, čo Karel May pripísal svojim hrdinom, platí aj pre mňa. Myslím vždy najskôr na to dobré v človeku." K úlohe sa vracal. V 70. a 80. rokoch ho stvárňoval na letných scénach, striedavo v NDR a SRN. Z jeho popudu vznikol aj seriál Vinnetou (1980) a televízny film Vinnetou sa vracia (1998).
Vracal sa aj na miesta natáčania Mayoviek, napríklad v roku 1995 do Bosny, kde zúrila vojna. Vybral dva milióny mariek pre deti s humanitárnym konvojom prejdeného srbskou paľbou. Na vrchole svojej filmovej slávy, v roku 1968, bol hosťom karlovarského festivalu. "Herec je v službách publika, bez neho by nebol šťastný," vyhlásil vtedy. Aj do ČR sa vracal, v roku 2003 sa ako veľvyslanec UNICEF zúčastnil benefičného koncertu, ktorého výťažok šiel na charitu. V rokoch 2008 a 2013 prišiel na Trutnovský Open Air Music Festival.
V roku 2004 mu vyšla autobiografia Vinnetou a ja. Naspieval tiež niekoľko platní a v Nemecku vystupoval s Karlom Gottom, s ktorým sa priatelil.
