BRATISLAVA – Poslanecký klub jeho strany sa rozrástol o šesť nových poslancov, odídencov zo strany Za ľudí. Prioritou je pre neho teraz udržanie Márie Kolíkovej v kresle ministerky spravodlivosti, pred koaličných partnerov však ide aj s ďalšími požiadavkami a je pripravený vyjednávať. O ľudoch, ktorí k nemu prešli, hovorí ako o schopných, vysoké sumy, ktoré sa rozdeľovali v ich materskej strane, ho však prekvapili. Topky.sk sa rozprávali s ministrom hospodárstva a šéfom SaS Richardom Sulíkom.
Začnem aktuálnym príchodom šestice poslancov okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej do klubu SaS. S Máriou Kolíkovou máte dohodu o tom, ako si predstavujete ďalšie rozloženie síl. Za posledné dni ste však opakovane zdôraznili, že o tom musí rozhodnúť nakoniec koaličná rada. Igor Matovič sa ale vyjadril, že Mária Kolíková nemá jeho dôveru. Jaroslav Nad, ďalší z OĽaNO, zasa prepočítal, že SaS matematicky vychádzalo okolo 2,3 ministra, ale máte troch práve na úkor OĽaNO. S frakciou Márie Kolíkovej máte mať 3,1 ministra, čiže práve tie tri rezorty, ktoré aj máte. To neznelo ako podpora z ich strany.
Musíme si ešte predtým položiť otázku, že prečo máme tri ministerstvá, keď nám to matematicky vychádzalo na 2,3 pred rokom a pol, kedy vznikla táto vláda. A dôvod je ten, že som ustúpil Igorovi Matovičovi pri ministerstve financií, na ktoré si myslím, že sme mali nárok. Cena za tento ústupok bola, že sme dostali tri ministerstvá a myslím, že je to úplne korektné a je to v poriadku. A teraz neprišla iba Mária Kolíková do nášho ministerského klubu, ale aj šesť poslancov do poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. A šesť poslancov zodpovedá jednému ministrovi. Keď si vydelíte počet koaličných poslancov, ktorých je 92, 16 členmi vlády, vyjde vám nejakých 5,7, čo je zaokrúhlene 6. Čiže to, že nám stúpne počet ministrov o jedného, je v poriadku, lebo aj počet poslancov nám stúpne o šesť.
A tá podpora z ich strany?
Pre mňa je dôležité, čo sa povie na koaličnej rade, ale ani tá nerozhoduje úplne o všetkom. Koaličná rada nemôže odsúhlasiť, že dva a dva je päť.
Kedy máte mať koaličnú radu?
Mala by byť v stredu.
Je známe, že chcete Máriu Kolíkovú udržať v ministerskom kresle. Opýtam sa teraz hypoteticky. Ak by k dohode na koaličnej rade v tomto bode neprišlo, čo by to znamenalo pre vás a aj pre koalíciu ako takú?
Nebudem predbiehať. A nebudem hlavne odkazovať niečo našim koaličným partnerom. Koaličná rada je v stredu a ja som sa už vyjadril, že našou zásadnou požiadavkou je, aby Mária Kolíková zostala ministerkou. V tejto rovine to aj ponechám.
Bol by to pre vás dôvod na odchod z vlády?
Teraz som vám na to odpovedal a nepoviem vám viac.
Dohoda s Máriou Kolíkovou a jej frakciou má 23 bodov. V ktorých ste ochotný ustúpiť?
Tá dohoda má body, ktoré sa týkajú Márie Kolíkovej, jej poslancov a strany SaS. Nerobili sme dohody o niekom inom. Je v nej, že 9, respektíve 10 miest na našej kandidátke bude patriť ľuďom okolo Márie Kolíkovej či to, že im patrí jedno miesto na eurokandidátke, podporíme Mareka Hattasa na primátora Nitry a takéto veci.
Tomu rozumiem. Pýtam sa skôr na personálne otázky ako je post podpredsedu parlamentu pre Tomáša Lehotského, miesta predsedov výborov pre Vladimíru Marcinkovú a Vladimíra Ledeckého.
Sme pripravení vyjednávať a tak isto sme pripravení rokovať aj o tom, či Veronika Remišová zostane ministerkou. Lebo za sebou má už iba dvoch alebo štyroch poslancov. Teda dvoch má istých a ďalší dvaja ani neviem, či chcú zotrvať v klube Za ľudí.
Vy by ste chceli, aby Veronika Remišová zostala v ministerskom kresle?
Som pripravený to podporiť za určitých okolností. Ale rozdiel je v tom, že zatiaľ, čo pri Márii Kolíkovej hovoríme, že našou zásadnou požiadavkou je, aby ministerkou zostala, tak pri Veronike Remišovej hovoríme, že si to vieme predstaviť a sme pripravení to podporiť. Ale musí tam byť aj vôla ostatných.
Viete tie "určité okolnosti", za akých by ste Veroniku Remišovú podporili, špecifikovať?
Preto, aby bol kľud v koalícii. Ak to bude súčasťou nejakej väčšej dohody, povieme si, že dobre, teraz to už uzavrime, nech je mier a môžeme sa pozerať dopredu a pokračovať v našej práci. Napríklad za týchto okolností.
Aká je teraz atmosféra v koalícii?
Celkom dobrá a určite je lepšia, ako to vyzerá z vonku, ako sa o tom píše v médiách alebo ako vykrikuje opozícia. Ja komunikujem najmä s premiérom Eduardom Hegerom a komunikácia s ním je veľmi efektívna, kvalitná a dohody platia. To je pre mňa kľúčové.
Zlepšila sa teda po výmene premiéra?
Jednoznačne. A navyše Edo Heger je taký ten rodený integrátor a má snahu dávať ľudí dokopy. To, samozrejme, uľahčuje fungovanie.
Aké sú aktuálne vaše vzťahy s Igorom Matovičom?
Prakticky žiadne. Keď tak komunikujeme na vláde a úplne minimum. Ale našťastie sa to nijako neodráža na spolupráci našich ministerstiev. Tam to funguje veľmi dobre. Napríklad pri Kilečku II. prišiel na ministerstvo hospodárstva štátny tajomník rezortu financií Ľuboš Jančík spolu s top úradníkmi z ministerstva a debata, ktorú sme mali k jednotlivým bodom, bola veľmi konštruktívna. A bolo tam mnoho bodov, ktoré sa týkajú ministerstva financií a spadajú podeň.
V poslednom prieskume agentúry Focus vám patrí tretie miesto za Smerom-SD a Hlasom-SD. Spomedzi koalície ste na tom najlepšie. Dá sa povedať, že to máte momentálne dobre našliapnuté. Nemôže vám takéto zamiešanie sa do problémov inej strany uškodiť?
Nie. Myslím, že nie. Máme 12-ročnú históriu, z toho sme 11 rokov nepretržite v parlamente a doteraz sme zobrali iba jedného jediného poslanca z inej strany, a to Eugena Jurzycu. Inak nikoho. Toto je vlastne druhýkrát, keď k nám vstupujú iní poslanci. Je ich síce hneď šesť, ale chcem tým povedať, že neberieme hocikoho, kto je voľný a ochotný vstúpiť do nášho poslaneckého klubu. Dobre sme si vyberali a všetci tí ľudia sú veľmi kvalitní a pracovití. Preto si myslím, že to strane prospeje.
SaS to nie je iba Richard Sulík. Ako prebehla komunikácia smerom do vnútra strany o prijatí Kolíkovej frakcie?
Máme predsedníctvo, v ktorom sú podpredsedovia strany, šéfka poslaneckého klubu, generálny manažér a ja ako predseda strany. Tam to išlo ako prvé a kolegov som aj zavolal na rokovania. Mali sme dve alebo tri také dlhšie. Dohoda má 23 bodov a je veľmi precízne spísaná preto, lebo dobré zmluvy robia priateľov. Čiže podpredsedovia, generálny manažér a šéfka klubu boli do toho zapojení od začiatku. Potom, keď už dohoda vyzrela, tak si Anka Zemanová zobrala na starosti poslanecký klub a ja Republikovú radu, ktorá je volená priamo členmi strany. Telefonoval som s každým jedným jej členom. Samozrejme, dostali aj text samotnej dohody a potom sme mali hlasovanie o tom, či mňa splnomocnia a dajú mi mandát, aby som také niečo mohol podpísať. Pred zverejnením v tú stredu som tiež informoval našu členskú základňu o tom, čo sa bude diať.
Mali ste nejaké negatívne ohlasy?
Vždy sú rôzne hlasy, ale vo veľkej väčšine to boli práveže pozitívne reakcie aj z vnútra a aj z vonka, že dobre, že idú k nám a že to stranu posilní.
Pýtam sa to aj preto, že podľa tej spomínanej dohody by mali mať deväť, respektíve desať miest na kandidátke, čo je pomerne veľa…
Zo 150?
Záleží od toho, aké miesta to sú. Hovorili ste už aj o tomto?
Hovorili. Síce vám ich nepoviem, ale aj to máme dohodnuté.
V strane máte ľudí, ktorí sú v nej od začiatku. Mnohí z nich pre ňu doslova makajú roky, niektorí boli pri jej zakladaní. Nebrali by títo ľudia negatívne, že prišiel niekto z vonka a dostal sa na popredné miesto kandidátky, možno aj na ich úkor?
Viete, to je tak, že zostavenie kandidátky je vždy tá najnevďačnejšia úloha, lebo nikdy nevyhoviete všetkým. U nás som ju vždy zostavoval a navrhoval Republikovej rade ja. Tak som si povedal, že keď budú všetci tak trochu nespokojní, tak je to optimálny stav. A som presvedčený, že sa to podarí aj tentokrát. Naďalej bude dodržané to, že tí, ktorí makajú, pôjdu dopredu. Na to som vždy dbal a budem dbať aj teraz. Našťastie tí ľudia, ktorí prišli, vedia makať a ukázali to, preto nemám obavu, že tu nenájdeme taký dobrý súlad.
V prípade Márie Kolíkovej sa tie problémy, ktoré mala s Veronikou Remišovou, týkali aj jej ambície stať sa predsedníčkou strany Za ľudí. Tu je teraz v pozícii, že má prisľúbené miesto na kandidátke. Bude jej to stačiť?
Aby som vás poopravil, tak prísľub je taký, že ak bude kandidovať, tak to bude na kandidátke SaS. A potom čo sa toho týka, tak závisí, že šéfkou akej strany. Strana Za ľudí je preferenčne veľmi nízko a ja vidím extrémne nízku šancu, že sa dostane do parlamentu. A alternatíva k tomu je, že Mária Kolíková síce nie je predsedníčkou strany, ale silná parlamentná strana z dlhoročnou tradíciou jej dáva záruku, že bude ministerkou. Myslím si, že to má väčšiu hodnotu a Mária Kolíková to tiež tak videla. Preto sme sa vlastne dohodli.
Viete si predstaviť, že by niektorí novopríchodzí členovia Kolíkovej frakcie vstúpili aj do samotnej strany?
O tom sme sa vôbec nebavili. Členstvom v starne nepodmieňujeme žiadne iné dohody. Členstvo v SaS je výsadou. Kto chce, dá si žiadosť, tú posúdime, pričom máme prísne pravidlá, a potom sa vyjadríme, či áno, alebo nie.
Opýtam sa tiež na jednu internú záležitosť strany Za ľudí. Tomáš Meravý po odchode Kolíkovej frakcie informoval o internom audite, pričom skritizoval spôsob, akým bolo narábané s finančnými zdrojmi strany. Padli aj mená Vladimíry Marcinkovej či Romana Krpelana, čo sú ľudia, ktorých ste vy menovali v tej deviatke, respektíve desiatke. Ako hodnotíte takéto obvinenia a podozrenia?
Musím povedať, že tie vysoké sumy ma prekvapili. Zrejme to musel aj niekto schváliť, možno Andrej Kiska osobne, možno Veronika Remišová. To neviem, ako ste povedali, je to vnútorná záležitosť strany Za ľudí. Ale musím teda povedať, že sú to veľmi veľkorysé honoráre. Možno to zvážim a pôjdem pracovať pre stranu Za ľudí. Veď to je dvojnásobný plat ministra (úsmev). V strane SaS predstavitelia nikdy neboli platení a Mária Kolíková s jej tímom to vedeli vopred.
Pýtali ste sa na to?
Nepýtal. Mám dosť inej roboty. Niekedy mi to možno niekto vysvetlí, ale nevnímam to ako kľúčovú vec. A Tomáš Meravý bol za to zverejnenie aj kritizovaný, ale musím povedať, že to bolo zaujímavé čítanie. Mimochodom, takéto vynášanie zo straníckej kuchyne ho vôbec nectí...
Prešla by som ešte k téme koronavírus. Čísla začali znova rásť, plnia sa aj nemocnice. Máme sa obávať ďalšieho plošného lockdownu?
Nie, nevidím to tak. Nič tomu nenasvedčuje ani na vláde, ani v koalícii. Ale máme covid automat, ktorý má svoje pravidlá pri istých počtoch infikovaných. Možno ho ale ešte upravíme. Ale v zásade si myslím, že by sme mali sledovať najmä počet hospitalizovaných, nie počet infikovaných, lebo tých je dosť málo a navyše z tých približne 170 ľudí, ktorí sú v nemocniciach, 91 percent nie je očkovaných, alebo nie je plne očkovaných. Iba 9 percent je riadne zaočkovaných. To hovorí za všetko. Kto nechce skončiť v nemocnici, nech sa dá zaočkovať.
Súčasný covid automat bol časťou odborníkov kritizovaný. Je teda na stole otázka jeho úpravy?
Áno, ja som to aj opakovane navrhol. Mali by sme to upraviť tak, že dáme počtu hospitalizovaných väčšiu váhu alebo tak, že nebudeme zohľadňovať deti do 12 rokov. A sú tam už aj ďalšie technické návrhy. Ale ten, ktorý za to zodpovedá, je minister zdravotníctva Lengvarský.
Pred rokom sme boli v podobnej situácii. Po pomerne pokojnom lete prišla druhá vlna, no miestami to vyzeralo, ako keby sa vládu na ňu nijak nepripravila, hoci o tom, že príde, sa nahlas hovorilo. Zmenilo sa niečo tento rok?
Jasné. Prosím vás pekne, veď po prvé máme covid automat a po druhé 2,5 milióna ľudí je zaočkovaných.
A ako hodnotíte samotnú očkovaciu stratégiu a motiváciu ľudí k tomu, aby sa zaočkovať dali? Lebo o očkovacej lotérii ste sa vyjadrovali negatívne…
Nesúhlasili sme s ňou a ani sme za ňu nehlasovali. Dehonestuje to ten projekt, devalvuje ho to. Naopak, najlepšia doba bola vtedy, keď sa ľudia prebiehali, chceli to a my sme museli prijať, že bude pokuta 10 000 eur za predbehnutie sa, čo je rovnaký humbug síce ako očkovacia lotéria, ale teraz sa to otočilo a predávame to ako skysnuté mlieko. Pritom to je smotana. Ale kyslé mlieko z toho robíme my, lebo to strašne podporujeme a tlačíme. Treba to nechať tak a každý deň zverejniť, koľko ľudí v nemocniciach je nezaočkovaných. Potom si každý rozmyslí, či si chce dva týždne poležať v nemocnici s pomerne veľkým rizikom smrti.
