BRATISLAVA – Na Slovensku produkujeme z roka na rok viac odpadu. A hoci ho triedime lepšie ako kedysi, drvivá väčšina končí na skládkach. Ide o dôvod, pre ktorý sú hodnoty skleníkových plynov z odpadu na Slovensku až o štvrtinu vyššie ako pred štvrťstoročím. V Európskej únii však prevláda opačný trend.
Analytička Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company sa pozrela na to, ako sa zmenili hodnoty odpadových emisií za posledné štvrťstoročie u nás i v EÚ a ktorý spôsob nakladania s odpadom je najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Uviedla aj, čo by v nasledujúcich rokoch mohlo pomôcť Slovensku zlepšiť aktuálny stav. Analýza vychádza z aktuálnych údajov Eurostatu.
Európska únia zaznamenala za posledné štvrťstoročie významný pokles odpadových emisií
Emisie skleníkových plynov z odpadov boli v roku 2018 o 44 percent nižšie ako pred 25 rokmi. Kým v roku 2018 predstavovali 138 mil. ton ekvivalentu CO2, tak v roku 1993 išlo o 247 mil. ton. Uviedla to Sadovská s tým, že dôvodom je výmena skládkovania za recykláciu a energetické zhodnocovanie. „Drvivá väčšina odpadových emisií pochádza zo skládok (aktuálne cca 78 %), menšia časť vzniká z odpadových vôd (cca 19 %) alebo pri spaľovaní odpadu, ktoré produkuje zanedbateľné hodnoty (cca 3 %),“ tvrdí analytička, ktorá sa odvoláva na najaktuálnejšie údaje Eurostatu.
Medzi najväčších producentov odpadových emisií patrila v roku 2018 Veľká Británia s hodnotou 20,75 mil. ton ekvivalentu CO2, nasledovali Taliansko a Francúzsko s hodnotami 18,29 a 17,39 mil. ton ekvivalentu CO2.
Väčšine krajín EÚ sa pritom za posledné štvrťstoročie podarilo odpadové emisie znížiť. Najvýraznejším poklesom o 80 až 60 % sa môžu pochváliť Holandsko, Nemecko, už spomínaná Británia, Belgicko, Švédsko, Rakúsko či Fínsko, teda krajiny, ktorých odpadové hospodárstvo stojí na kombinácii recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Naopak, v prípade Českej republiky, Malty a Chorvátska bol za posledné štvrťstoročie zaznamenaný nárast emisií z odpadu o 70 až 90 %. Slovensko sa tak s nárastom o štvrtinu zaradilo do nelichotivej skupiny siedmich krajín EÚ, ktoré za posledných 25 rokov zaznamenali nárast emisií.
Na Slovensku je situácia opačná
Emisie skleníkových plynov z odpadu v roku 2018 predstavovali u nás 1,68 mil. ton ekvivalentu CO2 a to bolo o 25 % viac ako v roku 1993 s hodnotou 1,35 mil. ton. „Hoci v posledných rokoch triedime lepšie, drvivá väčšina odpadu končí naďalej na skládkach. Nehovoriac o tom, že za EÚ výrazne zaostávame aj nízkou mierou energetického zhodnocovania odpadu,“ zhodnotila analytička.
Kde je príčina negatívnych výsledkov Slovenska?
Prečo prechod zo skládkovania na recykláciu a energetické zhodnocovanie vedie k poklesu skleníkových plynov z odpadu? Podľa Sadovskej môže na ilustráciu dobre poslúžiť vývoj nakladania s komunálnym odpadom v Európskej únii a na Slovensku. „Komunálny odpad síce tvorí z celkového odpadu iba určitú časť, avšak oproti iným druhom odpadu sa vyznačuje rôznorodosťou a vysokým zastúpením biozložky (napr. zvyškov potravín) a uhlíkových materiálov. Práve komunálny odpad je zdrojom najnebezpečnejších skleníkových plynov, prioritne mimoriadne škodlivého metánu,“ uviedla.
V EÚ bola v roku 2018 produkcia komunálneho odpadu o 14 % vyššia oproti roku 1995. Množstvo skládkovaného komunálneho odpadu ale v rovnakom období pokleslo o 61 %. Únia v súčasnosti trojnásobne viac recykluje a dvojnásobne viac energeticky zhodnocuje ako v roku 1995.
Produkcia odpadu rastie aj na Slovensku, avšak oveľa rýchlejším tempom, ako je priemer EÚ. „V roku 2018 sme vyprodukovali o takmer polovicu viac odpadu ako v roku 1995. Hoci miera skládkovania v posledných rokoch klesá, a to aj vďaka lepšiemu triedeniu, v absolútnych číslach sa nezmenilo takmer nič a na skládkach každoročne končia rovnako vysoké množstvá komunálneho odpadu. Slovensko má zároveň nízky a rokmi sa nemeniaci podiel energetického zhodnocovania odpadu prostredníctvom dvoch zariadení ZEVO v Bratislave a v Košiciach,“ zhrnula analytička.
Veľa skládkovania a málo recyklovania či energetického zhodnocovania sú podľa Sadovskej dôvodmi, prečo Slovensko nekopíruje európsky trend poklesu odpadových emisií, ale naopak, za posledné desaťročia ich produkuje viac.
