BRATISLAVA - Sobotňajší nominačný kongres strany Sloboda a Solidarita priniesol zaujímavé výsledky. Nie sú síce úplne prekvapivé, otázne však je, ako sa s nimi členovia pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami vysporiadajú. Delegáti nielenže schválili Sulíkovu kandidátku bez tzv. galkovcov, resp. Demokratického jadra SaS, ale rozhodli aj o vylúčení predsedníčky poslaneckého klubu Natálie Blahovej z SaS. Kým líder Richard Sulík týmto považuje nezhody za ukončené, Ľubomír Galko hovorí o kandidátke deštrukcie a rozkladu. Blahová dokonca Sulíka označila za hrobára strany. Stanovisko k svojej ďalšej politickej budúcnosti má platforma v pláne zaujať v nasledujúcich dňoch. Sulík jej prívržencov opätovne požiadal o odchod.
Ohlasy po búrlivom kongrese: Podľa Galka pochovali SaS, Sulík hovorí o silnej kandidátke
Spor v strane sa riešil niekoľko týždňov, no podľa viacerých trvá už dlhšie. Eskalovať začal po mimoriadnom kongrese začiatkom septembra, na ktorom sa volil predseda na ďalšie štyri roky. Členovia si opäť zvolili Richarda Sulíka. Získal 135 hlasov zo 141 odovzdaných volebných lístkov. Bol jediným kandidátom. Nikto ho nevyzval. Takmer 50 členov strany však s kongresom nesúhlasilo a ani sa ho nezúčastnilo. Už pred kongresom na republikovej rade navrhli, aby sa nový predseda nevolil, no neprešlo to.
Vznik Demokratického jadra SaS
Medzi členmi, ktorí odmietli na kongres prísť, boli ľudia okolo Ľubomíra Galka, resp. skupinka či galkovci, ako ich mnohí nazývajú. Išlo o Janu Kiššovú, Jozefa Rajtára, Natáliu Blahovú, Vladimíra Slobodu, Radoslava Pavelku a do Zvolena nakoniec neprišli ani poslanci Miroslav Ivan, Renáta Kaščáková a Peter Osuský. Už pár hodín pred snemom bolo cítiť napätie. Spomínaní SaS-kári na mimoriadnej schôdzi pred snemom boli, no tlačovky sa nezúčastnili.
Niekoľko týždňov predtým sa totiž v kuloároch hovorilo o tom, že sa v SaS množia úvahy o výmene predsedu. V kuloároch sa hovorilo o tom, že by to mal byť práve Ľubomír Galko. Ten to však poprel. Sulík to vtedy chápal a uviedol, že nemôžu mať všetci členovia na jednu vec rovnaký názor, do predvolebnej kampane však počítal aj s nimi. Po mimoriadnom kongrese sa galkovci, ktorí sa kongresu nezúčastnili, oddelili od ostatných a založili platformu Demokratické jadro SaS. Vznik oznámili po mimoriadnom kongrese v sídle SaS.
Jozef Mihál prilial oheň do ohňa
Desať dní po kongrese bývalý člen SaS a súčasný člen koalície PS/SPOLU Jozef Mihál v rozhovore pre .týždeň uviedol, že za jeho odchodom z SaS stál do veľkej miery Ľubomír Galko. „Používa metódy, ktoré slušný človek nepoužíva. Manipulácie, ohováranie. Lucia Nicholsonová nedostala dostatok hlasov na to, aby bola zvolená do republikovej rady,“ uviedol Jozef Mihál.
"Teraz budem veľmi otvorený. Veľmi zlú krv robí v SaS Ľubo Galko. On stál do značenej miery za rozbrojmi, ktoré vyústili do straníckeho rozkolu v roku 2013 a do značnej miery stál aj za mojím odchodom,“ povedal Mihál s tým, že si nevie predstaviť, ako Sulík ponúkne do volieb kandidátku bez rozbrojov.
Ľubomír Galko reagoval na Mihálove slová na sociálnej sieti. Podľa neho Mihál klamal. Mihálov rozhovor vyvolal lavínu reakcií, ozvali sa bývalí SaS-kári, ale aj Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorí Mihála podržali.
Udalosti nabrali rýchly spád
Po všetkých týchto turbulentných správach, sa stalo najdôležitejšou otázkou to, ako bude zostavená kandidátna listina SaS do blížiaciach sa parlamentných volieb. Veľkou novinkou v strane bol návrat Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorá je v súčasnosti v europarlamente. Po rozhovore s Mihálom sa opäť stala členkou strany a bolo viac-menej jasné, že bude dvojkou na Sulíkovej kandidátke.
Rébus však nebol rozlúštený ani na Republikovej rade strany, ktorá sa konala 23. septembra. Stanovy SaS podľa Sulíka uvádzajú, že kandidátka sa má schvaľovať až na nonimačnom kongrese, a tak to aj zostane. Pripustil, že sa o kandidátke môže na rade rokovať, ale určite sa o nej nebude hlasovať.
Ticho pred búrkou však nevydržalo dlho. Koncom septembra Sulík prekvapivo zvolal tlačovku, na ktorej prelomil mlčanie. Priznal, že za posledné dni si verejnosť vypočula veci, ktoré mu neboli príjemné. Viacerí podľa neho vytiahli interné veci, ktoré by sa nemali dostať von. Čo Sulíka prekvapilo ešte viac je, že niektorí členovia odmietli rešpektovať vôľu a rozhodnutie kongresu. „Ak je na ňom niečo rozhodnuté, znamená to, že rozhodla väčšina. Niektorí to nerešpektovali,“ povedal. Zopakoval, že na svojej kandidátke chce len ľudí, za ktorých dá ruku do ohňa.
Kiššová odmietla trojku na kandidátke, Mika odišiel
Posledný septembrový deň sa Sulík opäť postavil pred pultík a tentokrát predstavil prvých 15 mien svojej kandidátky. Ťahúňom mal byť Václav Mika. Ten v rozhovore pre Topky uviedol, že uprednostnil členstvo v strane predtým, aby sa stal riaditeľom Markízy. Nebol to, samozrejme, jediný dôvod. Mika mal blízko k strane.
Jednotkou mal byť Richard Sulík, dvojkou Lucia Ďuriš Nicholsonová. Tretie miesto nechával Sulík voľné do uzatvorenia kandidátky. Voľné miesto ponúkol Jane Kiššovej, no ona ho vzápätí na sociálnej sieti odmietla. Prekvapením bol napokon práve Václav Mika, ktorý po troch dňoch oznámil, že z kandidátky odstupuje. Dôvodom mala byť aj špina, ktorú na neho vraj galkovci vytiahli.
Rozhodujúci nominačný kongres
Nominačný kongres, na ktorom sa malo rozhodnúť o výslednej podobe kandidačnej listiny SaS do parlamentných volieb bol zvolaný na sobotu 5. októbra do Jasnej. Okrem predsedu strany predložili svoje návrhy kandidačných listín aj ďalší štyria členovia strany O. Kvasnica, I. Lamoš, V. Sloboda a J. Štít. Všetci však počas rozpravy ku kandidačným listinám svoje návrhy stiahli.
„Nie je to príjemné, keď sa kandidačná listina schvaľuje na takomto veľkom fóre. Zastávam názor, že takú závažnú vec mala riešiť republiková rada, pretože sa lepšie vie dohodnúť trinásť členov, ktorí sú zástupcami kompletnej členskej základne," uviedla Natália Blahová z Demokratického jazdra SaS, o ktorej sa na kongrese rozhodovalo, či bude vylúčená zo strany.
Za vylúčenie Blahovej hlasovalo 83 zo 112 delegátov
Vylúčenie Natálie Blahovej zo strany Sloboda a Solidarita navrhol tri dni pred nominačným kongresom v Jasnej radový člen SaS Michal Sklienka z Dolného Kubína. Ten zdôvodňoval svoj návrh tým, že Blahová podľa neho poškodzuje dobré meno strany, čím porušuje stranícke stanovy.
„Zdôvodnené to bolo tak, že v diskusii na mojom súkromnom profile som sa vyjadrila, že SaS je momentálne nebezpečná strana. Ak toto je dôvodom na vylúčenie, tak to je signifikantné k tomu, čo sa v strane deje. Je to jeden príspevok v diskusnom vlákne so 70 príspevkami, takže niekto ho tam zámerne vyhľadal. Predpokladám, že strane sa bude dýchať lepšie, keď bude v republikovej rade väčšina povoľná predsedovým návrhom," skonštatovala Blahová.
Vetu, pre ktorú vznikol návrh na jej vylúčenie, vysvetlila nasledovne: „Ak je moc sústredená u jedného človeka, ktorý má takéto autokratické sklony, nie je bezpečné tej strane dôverovať. Čokoľvek, čo je závislé na jednom človeku, nie je podľa mňa bezpečné."
Pôvodne sa malo o Blahovej vylúčení rozhodovať až po oznámení schválenia návrhu kandidačnej listiny do parlamentných volieb. Nakoniec delegáti kongresu rozhodovali o kandidátke aj straníckom osude Blahovej naraz v tajnom hlasovaní. Zo 112 delegátov sa za vylúčenie vyslovilo 83. Prítomných bolo celkovo 119. Účasť však netrhala žiadne rekordy, keďže pozvaných bolo 217 delegátov.
Schválenie Sulíkovej kandidátky
Priebeh kongresu bol neverejný. Predseda strany Sulík to odôvodnil tým, že na kongrese sa budú preberať interné záležitosti a on nemá vo zvyku ich riešiť na verejnosti.
Výsledok voľby oznámil Richard Sulík delegátom a krátko na to aj novinárom v sobotu večer na tlačovej konferencii. Spomedzi 119 voličov Sulíkovu kandidačnú listinu podporilo 112. „Garantujem stabilitu tejto kandidačnej listiny, máme na nej skvelých ľudí. Vnútorné nezhody považujem definitívne za uzavreté, nebudem sa k nim vracať a od pondelka sa ideme venovať volebnej kampani," vyhlásil Sulík.
Schválená kandidačná listina pre budúcoročné parlamentné voľby nie je kompletná, obsahuje 140 mien. V prvej pätnástke sú Richard Sulík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Branislav Gröhling, Alojz Baránik, Jana Cigániková, Peter Cmorej, Karol Galek, Martin Klus, Juraj Droba, Jarmila Halgašová, Anna Zemanová, Peter Osuský a Ondrej Dostál. Podľa Sulíka neobsadené nateraz zostali miesta číslo 3 a 10.
Reakcia Ľubomíra Galka a Nátalie Blahovej
"Prišli sme na tento kongres len s malou nádejou, že sa podarí návrat k zdravému rozumu. Rozpory sú totiž veľké, emócie vybičované," skonštatovala Blahová s tým, že väčšina delegátov rozhodla o tom, že chce pokračovať s predsedom SaS Richardom Sulíkom a bez členov platformy. Sulík podľa Blahovej vyhnal zo strany aj tých, ktorí ju budovali, a to len preto, že odmietli mlčať o jeho chybách. "Je to typická zbabelosť politika, ktorý si nedokáže udržať v strane prirodzenú autoritu, musí si ju vynucovať intrigami, mimoriadnymi kongresmi, vydieraním a nakoniec likvidáciou svojich oponentov," skonštatovala.
"Delegáti kongresu schválili kandidátku bez dvoch podpredsedov strany. Bez Jany Kiššovej a bezo mňa, aj bez väčšiny republikovej rady," povedal Galko po sčítaní hlasov s tým, že schválená kandidátka je kandidátkou deštrukcie, rozpadu a nasmeruje SaS mimo parlament. Zdôraznil, že členov vylúčených z kandidátky a tých, čo zo solidarity odmietli byť na Sulíkovej kandidátke spája kritický postoj ku konaniu predsedu strany.
Podľa Galka šanca na nájdenie kompromisu pri zostavovaní kandidátky bola minimálna. „My sme niekoľkokrát vyzývali na dohodu, je predsa nonsens, že Richard Sulík má na svojom návrhu kandidátky niekoľko voľných miest a dáva tam ľudí, ktorí nie sú ani členmi strany, ba si dovolím povedať, že ich ani nepozná. Na druhej strane pre takých ľudí, ako sú Rajtár, Kiššová či Blahová sa miesto nenašlo. Táto kandidátka je kandidátkou deštrukcie a rozkladu SaS," skonštatoval Galko.
Zároveň zdôraznil, že on a Jana Kiššová ako podpredsedovia SaS, Natália Blahová ako ešte stále predsedníčka poslaneckého klubu či poslanci Jozef Rajtár, Vladimír Sloboda a Radoslav Pavelka, nateraz ostávajú aj naďalej členmi strany. „O svojich ďalších krokoch budeme informovať v najbližších dňoch,“ priblížil Galko.
Galkov status na sociálnej sieti
"Včera na kongrese SaS bol nedemokratickým spôsobom valcom porovnateľným s Mečiarovou Zlatou Idkou obmedzený čas rozpravy na jednu hodinu k jednému bodu. Keď som mal ku koncu rozpravy pri bode schvaľovania kandidátky prísť konečne na rad, k predrečníkom sa prihlásila kopa delegátov s faktickými pripomienkami, čas natiahli a rozprava bola následne ukončená - bolo mi teda znemožnené prehovoriť k členom. Preto pripravené vystúpenie zverejňujem v plnom znení," napísal v noci zo soboty na nedeľu vo svojom profile na facebooku Ľubomír Galko.
"Nepotrebujeme, aby za mňa, za Natáliu Blahovú, Janu Kiššovú, Joža Rajtaŕa, Mira Ivana, Vlada Slobodu, Rada Pavelku, Pala Kubiša, Renatu Kaščákovú, Lukáša Raníka, Milana Vrábela, Iva Nemčiča, Ďura Štííta a mnohých ďalších Richard Sulík dával ruku do ohňa. My si ju dáme do ohňa za seba aj sami. Za nás hovorí naša politická história a obviňovanie z toho, že sa necháme „vyviezť“ na chrbte niekoho iného do NR SR a potom odídeme, si vyprosujem. My sa nepotrebujeme nikam vyvážať, my máme svojich voličov a nie je ich málo," dodal Galko s tým, že oni tu dreli štyri roky, nastavovali krk, bojovali so smerákmi, s mafiou, s oligarchami, makali vo VÚC voľbách, v komunálnych voľbách, zatiaľ čo Richard Sulík bol v Európskom parlamente v Bruseli.
Na záver svojho statusu na facebooku Galko dodal, že fragmenty z tohto prejavu sa mu podarilo predniesť aspoň pri bode, týkajúcom sa vylúčenia Natálie Blahovej z SaS. "Žiaľ, delegáti moje apely nevypočuli a stranu SaS pochovali. Je mi to ľúto."
Vyjadrenie Jany Kiššovej a Jozefa Rajtára
Jana Kiššová zopakovala svoje slová, že do strany patria aj kľúčoví SaS-kári ako sú Jozef Rajtár a Ľubomír Galko. "Ja na takejto kandidátke nemám miesto. Takto postavená kandidátka nie je vo verejnom záujme," podotkla. "Sme na vážnej križovatke, či sa Slovensko po roku 2020 vyberie smerom k právnemu štátu... Ak takýchto dvoch ľudí odstránime čudným spôsobom z kandidátky, neviem si predstaviť, ako budeme presviedčať voliča, že to s takýmto bojom myslíme vážne," uviedla.
Člen strany a poslanec za SaS Jozef Rajtár tiež nenašiel miesto na Sulíkovej kandidátke. Na sociálnej sieti to okomentoval len veľmi krátko. "Priatelia, niečo sa končí, niečo nové začína! Sulík ukázal, že nevie spájať, len rozbíjať. Ukážme v budúcnosti, že sa vieme spájať a dohodnúť sa!" napísal na facebooku.
Richard Sulík považuje schválenú kandidátku za silnú
Schválená kandidátnu listinu SaS považuje predseda strany Richard Sulík za silnú. Predseda SaS reagoval aj na kritické vyjadrenia poslanca Ľubomíra Galka, ktorý pre médiá uviedol, že takáto kandidátka nasmeruje SaS mimo parlamentu.
„Nemám najmenšiu obavu, že by sme sa nedostali do parlamentu,“ skonštatoval Sulík. Podľa Sulíka kandidátnu listinu schválili riadnym, právoplatným procesom. „To, že s tým majú niektorí ľudia problém, za to nemôžem... Nemusí sa to všetkým páčiť. Dôležité je, že väčšina strany SaS chce, aby bola podaná presne takáto kandidátna listina,“ uviedol Sulík.
Podľa politológa Mesežnikova ide o najhoršiu situáciu v SaS
Situácia v strane Sloboda a Solidarita oslabuje podľa politológa Grigorija Mesežnikova jej šance na dobrý výsledok v budúcoročných parlamentných voľbách. „Situácia v strane je najhoršia od jej založenia. Takouto turbulenciou ešte SaS neprechádzala. Rozkol je zjavný a oslabuje to jej šance na dobrý výsledok vo voľbách. Ak sa aj dostanú do parlamentu, budú mať čo robiť, aby voličov presvedčili, že budú schopní aj reálne fungovať,“ priblížil Mesežnikov.
Politológ si zároveň nemyslí, že by nespokojní členovia SaS mali nejakú veľkú šancu založiť novú politickú stranu. „Založiť novú stranu teraz pár týždňov pred odovzdaním kandidačnej listiny by si vyžadovalo nadľudské úsilie. Ich udržateľnosť v tejto strane je otázna. Sú to vyprofilovaní ľudia, no ísť na kandidátku nejakého iného politického subjektu sa bude zdať ako neúprimné, nedá sa to však vylúčiť. Myslím si skôr, že keď odídu zo strany, nebudú už mať reálnu šancu zúčastniť sa na najbližších parlamentných voľbách,“ dodal Mesežnikov.
Nejasný osud Demokratického jadra SaS
Ľubomír Galko a Jana Kiššová ako podpredsedovia SaS, Natália Blahová ako ešte stále predsedníčka poslaneckého klubu (kongres v sobotu odhlasoval jej vylúčenie zo strany, pozn. red.) či poslanci Jozef Rajtár, Vladimír Sloboda a Radoslav Pavelka, nateraz ostávajú aj naďalej členmi strany. O svojich ďalších krokoch budú informovať v najbližších dňoch. Predseda strany Richard Sulík v sobotu túto nespokojnú skupinu z tzv. Demokratického jadra SaS opätovne vyzval, aby stranu opustili.
Čo ďalej?
Politológ Radoslav Štefančík ešte pred nominačným kongresom pre Topky uviedol, že v strane existuje vysoká miera nedôvery medzi jednotlivými straníckymi osobnosťami. Odchodom nespokojných členov SaS značne stráca na svojej odbornosti.
„Ale to sme pri SaS svedkami už viacero rokov. Určite bude slabšia bez ľudí ako Jana Kiššová, či Natália Blahová, ale na druhej strane bude môcť predseda strany, pri prípadných povolebných rozhovoroch o zostavení vlády, ponúknuť do banku pevný poslanecký klub," povedal Štefančík a vysvetlil, že „Sulík zrejme počíta s tým, že tých päť percent nejako predsa len pokorí a lepšie je mať istých päť percent, ako neistých osem."
„Ak nebudú na volebnej listine, nepôjde len o nedôveru zo strany predsedu, ale prakticky väčšiny členskej základne. A kde niet dôvery, niet dôvodu na zotrvanie. Viem si predstaviť, že po takej Jane Kiššovej by mohla hneď chmatnúť nejaká iná strana, ale vôbec si neviem predstaviť, kto by sa ulakomil na Ľubomíra Galka. Určite si o politikoch nerobme ilúzie. Podobne ako Sulík sa svojich kritikov zbavil svojho času aj Mikuláš Dzurinda. A dnes ho máme všetci za veľkého demokrata," dodal.
