Podľa analytikov je štrajk vo Volkswagene opodstatnený: Ľudia sa začínajú domáhať práv | Topky.sk

°C

Utorok, 12. november 2019. Meniny má Svätopluk, zajtra Stanislav.

Podľa analytikov je štrajk vo Volkswagene opodstatnený: Ľudia sa začínajú domáhať práv

Štrajk vo Volkswagene.
Štrajk vo Volkswagene.
Zdroj: TASR/Michal Svítok
24.06.2017 14:49

BRATISLAVA - Prebiehajúci štrajk vo Volkswagene je ďalším potvrdením tézy, podľa ktorej už nie je kľúčovým problémom Slovenska nezamestnanosť, ale nízke platy. Preto treba držať palce zamestnancom, aby dosiahli s vedením firmy všeobecne akceptovateľnú dohodu. V diskusii na TABLET.TV sa na tom zhodol publicista Juraj Hrabko a politický analytik Eduard Chmelár.


 „V tomto štrajku nikto nevyhrá, ani nebude porazený, musia dosiahnuť dohodu. Ostatné je obyčajná matematika. Ale zdá sa mi dobré, že sa ľudia začínajú domáhať svojich práv,“ povedal Hrabko. Dodal, že vyjadrovať sa k štrajku môžeme, ale ide o spor súkromného zamestnávateľa so zamestnancami, ktorý si musia vyriešiť práve tieto dve strany.

„Dnes už aj koalícia, aj opozícia hovorí, že témou už nie je nezamestnanosť, ale zvyšovanie platov. Ale k nemu nedôjde tak, že osvietená vláda a zamestnávatelia povedia: Zaslúžite si to, dáme vám viac,“ reagoval Chmelár. „Západná Európa, kde sú platové rozdiely menšie, k nim došla tak, že tam prebehli vlny štrajkov, kde si tie sociálne práva vydobyli samotní pracujúci,“ dodal. 

Podľa analytikov je štrajk
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Podľa Chmelára od výsledkov aktuálnych rokovaní bude závisieť aj situácia v iných odvetviach. „Takéto veci môžu naštartovať rast platov. Nie je to zanedbateľná vec, je to najväčší štrajk v súkromnej firme v dejinách Slovenska,“ zdôraznil. Obaja analytici komentovali aj prekvapivo intenzívnu mediálnu kampaň, ktorá predchádzala voľbe generálneho riaditeľa RTVS a v ktorej vyváženejšie informovali bulvárne médiá ako niektoré, ktoré si budujú povesť mienkotvorných. Články, ktoré selektívne vyberajú len chyby jedného z kandidátov a „vyvažujú“ ich poukazovaním na úspechy druhého, podľa Chmelára nesúvisia s charakterom média, ale s ekonomickými prepojeniami.

„Nie bulvár a seriózne médiá, ale skôr by som sa pozrel na vlastnícku štruktúru a záujmy v pozadí. Prekvapilo ma, že novinári akoby vypli svoju tradičnú kritickosť. Oboch kandidátov považujem za profesionálov a o budúcnosť verejnoprávnej televízie by som sa neobával, nech by vyhral ktorýkoľvek z nich,“ povedal Chmelár. „Divák by mal vedieť, že sme sa tu (v TABLET.TV) pokúšali o nejakú debatu v rámci toho, že voľba generálneho riaditeľa RTVS bola témou číslo jeden. Vedenie to odmietlo s tým, že by to nebolo fér a profesionálne. Všimnite si, že Jaroslav Rezník sa v kampani nijako neexponoval. A RTVS spravila (pred druhým kolom voľby) debatu o voľbe generálneho riaditeľa, na ktorú pozvala troch politikov a všetci traja boli za Václava Miku. Toľko by som chcel povedať k obavám o vyváženosť a nezávislosť RTVS v budúcnosti,“ povedal Chmelár.

„Pretrhli sa určité ekonomické väzby, toto vidím ako hlavný problém a pointu toho, čoho sme boli svedkami. Bola to naozaj jedna špinavá a neférová kampaň. A nemôžeme sa čudovať, ak dôvera k médiám, ktoré takýmto spôsobom informujú, klesá,“ dodal. Hrabko pripomenul, že voľba bola výrazne spolitizovaná aj preto, že SaS vo vláde Ivety Radičovej presadila zmenu zákona, ktorou zlúčila STV a SRo a zároveň dala kompetenciu voliť riaditeľa do rúk priamo poslancom. „A to, čo sa dialo teraz v parlamente, aj pred piatimi rokmi, keď zvolili Václava Miku ako kandidáta jednej strany a vlády, ide na vrub vlády Ivety Radičovej. Potrebovali sa zbaviť vtedajšieho riaditeľa STV, tak vymysleli, že spoja dve verejnoprávne médiá. A zmenili spôsob voľby. A teraz sa to vracia,“ povedal. Podľa Hrabka bol doposiaľ najlepší spôsob voľby riaditeľa radou a za neperspektívne považuje aj aktuálne úvahy ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) o vytvorení zboru voliteľov, ktorí by šéfa verejnoprávneho média vyberali.

Podľa analytikov je štrajk
Zdroj: TASR/Pavol Zachar

„Politizácia nie je v tom, že teraz dala vládna koalícia prednosť Rezníkovi pred Mikom a pred piatimi rokmi to bolo naopak. Politizácia je daná tým, ako bol konštruovaný zákon o RTVS a za to má zodpovednosť časť dnešnej opozície,“ povedal Chmelár. Hrabko dodal, že poslanci dali tentoraz prednosť Rezníkovi a to znamená, že názor ministra kultúry, Václava Miku a niektorých médií sa jednoducho nepresadil. „Nedokážu čestne priznať, že prehrali,“ uzavrel. Hrabko i Chmelár v diskusii reagovali aj na výsledky druhého kola francúzskych volieb a vývoj vo Veľkej Británii. 

Ako vyplýva z oficiálnych výsledkov druhého kola parlamentných volieb vo Francúzsku, politický tábor francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona obsadí v 577-člennej dolnej komore parlamentu 350 kresiel. Hoci prezident získal väčšinu, je menšia, ako sa predpokladalo, a volebná účasť nedosiahla ani 50 percent. „Nadšenie za Macrona je väčšie vo svete ako vo Francúzsku. Je to najnižšia volebná účasť za posledných 60 rokov. Macron bol pôvodne voľba menšieho zla. Až rozstrel s Marine Le Penovou (v prezidentských voľbách) ho dostal tam, kde je,“ poznamenal Chmelár. 

„Nízka účasť bola podľa mňa spôsobená tým, že sa Macronovo víťazstvo už bralo ako isté,“ reagoval Hrabko. Problémom podľa neho v budúcnosti môže byť skôr to, že kandidátka prezidentovho hnutia bola tvorená narýchlo. „Nepoznáme tých ľudí, ani Macron ich všetkých nepozná, ktorí sa mu dostali do parlamentu. Nevieme, aké budú mať mocenské chúťky a čo z nich vyrastie,“ povedal. "Výstavba kandidátky bola tak šialene rýchla, že sa v našich podmienkach dá porovnať len s OĽaNO. A aj to malo aspoň nejaký dostatočný časový predstih pri tom konkurze na výber ľudí. Ale tu brali zľava aj sprava, pozbierali to ako psíček a mačička, keď robili tortu. Takže je možné očakávať ešte nejaké preskupovanie síl,“ povedal.

Podľa analytikov je štrajk
Zdroj: SITA

„Kráľovná predniesla v parlamente tzv. program svojej vlády, o ktorom vieme, že vznikol v kabinete Theresy Mayovej, bez toho, že by bola vyjednaná dohoda s unionistami,“ komentoval Chmelár dianie vo Veľkej Británii. „Dokonca sa vyjadrili, že je ešte veľa otvorených otázok a ich podpora by sa nemala brať ako automatická. Aj keď podľa mňa urobia všetko pre to, aby tú dohodu s konzervatívcami dosiahli,“ povedal.

Ak však cieľom predčasných volieb malo byť posilnenie pozície britskej premiérky Mayovej pred rokovaniami o brexite, realitou je pravý opak. „Toto sú diplomatické frázy. Brusel v tejto chvíli nevie, na čom je a Theresa May vie, že jej pozícia je z dlhodobého hľadiska neudržateľná. Unionisti sú za tvrdý brexit, ten už ale takmer nikto iný nechce. Rokovania sa síce začali, ale topia sa v chaose,“ povedal Chmelár na margo informácie, podľa ktorej sa rokovania začali úspešne. „Druhá vec je, že nadšenie pre brexit upadá tak rýchlo, že už ani samotní Briti nerozumejú tomu, prečo to vlastne robia,“ dodal.

„Takáto istá správa by vyšla aj v prípade, keby sme videli, že z rokovacej miestnosti vynášajú ranených. Mayová nevie, aký má mandát. Kým nebude mať usporiadané záležitosti doma, nemôže ísť do vážnych rozhodnutí a rokovaní. Môže dohodnúť založenie komisií,“ doplnil ho Hrabko.


Galéria

Štrajk vo Volkswagene. Volkswagen

Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: TASR/Michal Svitok/Pavol Zachar, SITA/Marko Erd

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články