Spomienka na temné stránky histórie: Slovenskí politici vzdali hold obetiam holokaustu | Topky.sk

Streda, 20. február 2019. Meniny má Lívia, zajtra Eleonóra.

Spomienka na temné stránky histórie: Slovenskí politici vzdali hold obetiam holokaustu

Pietna spomienka pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia pri Pamätníku holokaustu v Bratislave
Pietna spomienka pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia pri Pamätníku holokaustu v Bratislave
Zdroj: SITA
09.09.2015 17:34

BRATISLAVA - Obete holokaustu si dnes pri pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave uctil predseda vlády Robert Fico i šéf parlamentu Peter Pellegrini. Pri príležitosti dnešného Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia položili k pamätníku vence. Pred 74 rokmi, 9. septembra 1941, vydala vláda slovenského štátu nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský


"Musíme robiť všetko pre to, aby pravda o holokauste vychádzala stále najavo," povedal predseda vlády vo svojom prejave. Zároveň dodal, že vláda má mechanizmy na to, aby holokaust nebol len o kladení vencov. Dodal, že vláda s ním na čele bude vždy stáť za židovskou komunitou na Slovensku, pričom dôkazom je i otvorenie Múzea holokaustu v Seredi 26. januára 2016. Premiér vo svojom príhovore zároveň povzbudil ľudí na Slovensku, aby hovorili svoj vlastný názor a vlastné videnie sveta. Ako na neho nadviazal predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel, svet sa za posledné mesiace zmenil na vojnové pole, pričom Sýrčania, ktorých sa táto situácia týka, prežívajú peklo na zemi.

Pietna spomienka pri príležitosti
Zdroj: SITA

Okrem predsedov vlády a parlamentu sa na pietnej spomienke zúčastnili i veľvyslanci viacerých krajín ako aj mnohí predstavitelia vlády. Medzi tými, ktorí prišli vzdať hold obetiam holokaustu, boli ministri obrany Martin Glváč, spravodlivosti Tomáš Borec či pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. K pamätníku položil veniec i bývalý prezident Ivan Gašparovič či vedúci kancelárie verejnej ochrankyne práv Marián Török. S príhovorom vystúpil tiež prešovský arcibiskup Ján Babjak, riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Modlitbu predniesol bratislavský rabín Baruch Myers.
Slovensko si dnes podľa úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny pripomína temné stránky našej histórie. "Tento deň je zároveň mementom pripomínajúcim postupný proces degradácie židovského obyvateľstva tvrdými protižidovskými opatreniami, ktoré vyvrcholili deportáciami židovských občanov do vyhladzovacích táborov," píše vo svojom vyhlásení.

Pietna spomienka pri príležitosti
Zdroj: SITA

Vzdanie holdu obetiam holokaustu je takisto záväzkom zintenzívniť zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie, uvádza. Pamiatka obetí holokaustu má pre ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí univerzálny odkaz. "Pripomínanie si tejto tragickej kapitoly dejín ľudstva je nevyhnutné ako varovanie pred predsudkami, neznášanlivosťou a rasizmom, ktoré degradujú princípy humanity a dodržiavania ľudských práv doma i vo svete," vyhlasuje rezort. Ako naň nadviazalo ministerstvo vnútra, odkaz tejto tragickej udalosti je platný aj dnes a je varovaním, kam môže rétorika živená rasizmom a nenávisťou vyústiť. "Holokaust ako najväčšia organizovaná a ideológiou národného socializmu a rasizmu riadená genocída v dejinách ľudstva sa nezačala plynovými komorami a koncentračnými tábormi, ale slovami o príživníkoch, parazitoch, pijaviciach na tele národa, ktoré treba odstrániť," píše sa v stanovisku.

Podľa rezortu podobné výroky, dehumanizujúce, paušálne odsudzujúce tisíce ľudí na základe príslušnosti k určitej skupine, národnosti či etniku vidíme, bohužiaľ, vo verejnosti aj dnes.
Slovenská republika si dnes pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý sa zaraďuje medzi pamätné dni. Poslanci NR SR schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport v prvej vlne deportácie vyviezol celé rodiny 20. októbra toho istého roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc  

Udalosti spred 74 rokov sú podľa MV varovaním

Slovensko si dnes pripomína Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, no odkaz tejto tragickej udalosti je platný aj dnes a je varovaním, kam môže rétorika živená rasizmom a nenávisťou vyústiť. Uvádza sa to vo vyhlásení ministerstva vnútra. "Holokaust ako najväčšia organizovaná a ideológiou národného socializmu a rasizmu riadená genocída v dejinách ľudstva sa nezačala plynovými komorami a koncentračnými tábormi, ale slovami o príživníkoch, parazitoch, pijaviciach na tele národa, ktoré treba odstrániť," vyhlasuje rezort.

Podľa ministerstva podobné výroky, dehumanizujúce, paušálne odsudzujúce tisíce ľudí na základe príslušnosti k určitej skupine, národnosti či etniku vidíme, bohužiaľ, vo verejnosti aj dnes. "Je dôležité pripomenúť, že obavy a strach verejnosti z utečeneckej vlny a masovej migrácie nemôžu byť ospravedlnením pre prejavy, ktoré prekračujú nielen hranice ľudskej slušnosti, ale i zákony platné na Slovensku. Existuje jasná hranica medzi ústavou garantovanou slobodou prejavu, vrátane diskusie o problematike migrácie, a páchaním trestných činov na internete, upozorňuje rezort vnútra. Verejné hanobenie jednotlivcov alebo skupiny osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine či pre ich náboženské vyznanie alebo verejné podnecovanie k nenávisti voči jednotlivcovi alebo skupine osôb z týchto dôvodov je podľa tlačového odboru kancelárie ministra vnútra na Slovensku trestné. Policajný zbor SR vie páchateľov takýchto skutkov identifikovať a následne stíhať."

Prípady nenávistných výrokov, ktoré môžu napĺňať znaky trestných činov hanobenia rasy, národa a presvedčenia či podnecovania k nenávisti, možno ohlásiť na adrese extrem@minv.sk. 

 


Slovenská republika si dnes pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý sa zaraďuje medzi pamätné dni. Dnes uplynulo 74 rokov od vydania Židovského kódexu. Poslanci NR SR schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie.

Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.


Galéria

Pietna spomienka pri príležitosti Pietna spomienka pri príležitosti Pietna spomienka pri príležitosti Aj minulý rok si

Nástroje k článku



ZDROJ: SITA
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články