Štvrtok10. október 2024, meniny má Slavomíra, zajtra Valentína

Slovenskí vedci prehovorili: Máme v rukách najstrašnejšiu zbraň hromadného ničenia!

Ilustračné foto Zobraziť galériu (2)
Ilustračné foto (Zdroj: Thi)

BRATISLAVA - Otvorený list slovenskému prezidentovi, vláde a parlamentu sa rozhodli adresovať traja poprední slovenskí klimatológovia, Alexander Ač, Pavel Matejovič a Jozef Pecho. Ľudstvo je podľa nich na pokraji katastrofy a Slovensko sa môže už čoskoro zaradiť do zoznamu ohrozených krajín.

„Tento mesiac sme si pripomenuli 70. výročie zhodenia atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Ľudstvo sa tak počas studenej vojny niekoľkokrát ocitlo na pokraji jadrového konfliktu. V súčasnosti však čelíme ďalšej veľkej civilizačnej hrozbe,“ začali na úvod svojho listu odborníci. Zároveň citovali amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, ktorý nedávno nazval klimatické zmeny najstrašnejšou dnešnou zbraňou hromadného ničenia, s čím sa naši odborníci stotožňujú.

Aj pápež František vyzval všetkých obyvateľov planéty, aby sa kolektívne podieľali na zmene súčasného smerovania civilizácie, ktorá uprednostňuje konzum pred úctou ku všetkému živému. „Ak zlyháme, čaká nás budúcnosť s vyčerpanými fosílnymi zdrojmi, narastajúcou majetkovou nerovnosťou, vojnovými konfliktami, zdevastovanou prírodou a extrémnejším počasím. To v konečnom dôsledku ohrozí nielen našu bezpečnosť, ale aj naše slobody,“ uvažujú vedci.

21. storočie bombarduje teplotná kríza

Podľa výročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie bol rok 2014 globálne najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní a v tomto trende pokračuje aj tento rok. Dôležitejšie však je, že 14 z 15 najteplejších rokov sa vyskytlo v tomto storočí, čo dokazuje, že vplyv ľudskej činnosti na globálnu klímu rastie s bezprecedentnou rýchlosťou.

So zvyšujúcou sa globálnou teplotou pribúdajú aj extrémne prejavy počasia. Jeden z takých extrémov prežívame aj v týchto dňoch. Je sprevádzaný mimoriadnou vlnou horúčav. „Takúto vlnu horúčav zažilo v roku 2010 Rusko, kedy na jej následky zomrelo 60 tisíc ľudí. Deväť miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy bolo zničených a vyskytlo sa viac ako 1500 požiarov. Mimoriadnu vlnu horúčav zažila v roku 2003 aj západná Európa. Spôsobila obrovský rozsah ľudských a ekonomických strát – predčasne zomrelo viac ako 80-tisíc ľudí a  škody dosiahli výšku 4,5 miliárd amerických dolárov. To bol hlavný dôvod, prečo Svetová meteorologická organizácia označila túto vlnu horúčav za jednu z najvážnejších prírodných katastrof v známej histórii ľudstva,“ alarmujú.

Again Italy and Malta are on fire, with strong cells over Calabria, Puglia, Basilicata and Abruzzo. Also the Adriatic...

Posted by Meteo Europe on 11. srpen 2015

Takého vlny horúčav strednú Európu zatiaľ obchádzali, no bolo teda len otázkou krátkeho času, kedy postihne aj náš región. Aktuálna vlna horúčav je u nás sprevádzaná nielen vysokými teplotami, ale aj extrémnym suchom. Na viacerých miestach južného Slovenska sa od júna vyskytli len veľmi sporadické zrážky. To v kombinácii s vysokou teplotou vedie k ešte rýchlejšiemu vysušovaniu krajiny, čo spôsobuje vážne problémy.

Slovensko začína mať problémy aj s pitnou vodou

Viaceré oblasti na Slovensku začínajú mať problémy so zásobovaním pitnou vodou a doteraz bolo v tomto lete hlásených viac ako 1400 požiarov. „Na základe analýzy súčasného nepriaznivého stavu vyplýva, že tohtoročné sucho môže mať pre Slovensko dokonca ešte vážnejšie následky, ako mimoriadne vážne suchá v rokoch 2011, 2012, 2007 a 2003,“ vysvetľujú a dopĺňajú, že je dokonca veľmi pravdepodobné, že sa môže opakovať katastrofálne sucho z roku 1947. „To, čo dnes pozorujeme, sa malo podľa klimatických modelov diať až v polovici tohto storočia. Realita je teda ešte horšia, ako najpesimistickejšie klimatické scenáre,“ upozorňujú klimatológovia.

Slovensko môže podľa nich čakať podobný osud, ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý liter vody a vo veľkom počte opúšťajú svoje zdevastované farmy, len aby prežili. Naša krajina sa tak veľmi rýchlo môže v priebehu tohto storočia zaradiť medzi štáty, kde voda bude tiež nedostatkovým zdrojom a bude stále drahšia a nedostupnejšia. Problém bude mať predovšetkým naše poľnohospodárstvo, kde sa nedostatok vody premietne aj do vyšších cien potravín. Sucho postihne aj celé ekosystémy a krajina postupne nadobudne hlavne v južných oblastiach stepný charakter.

O suchu v Kalifornii sa hovorí dlho , aj o problémoch s vodou v Sao Paule, ale o extrémnom suchu, najhoršom za storočie...

Posted by Meteopress SK online on 18. červen 2015

Škodám spôsobených suchom sa nedá zabrániť, no dajú sa čiastočne zmierniť pomocou vodného hospodárstva. „Na to by mali slúžiť najmä akumulačné priestory, ako sú napríklad jazerá, rybníky a poldre, ktoré by sa v čase výdatnejších zrážok naplnili vodou. Tá by sa potom mohla využívať na rôzne hospodárske účely, napríklad na zavlažovanie,“ navrhujú odborníci.

Dôležitú funkciu však zohrávajú aj les, močiare a mokrade, pričom poľnohospodársky využívaná pôda by sa mala striedať s lesnými porastmi. Takýto systém by mal zároveň plniť aj funkciu protipovodňovej ochrany tak, ako to robí napríklad Izrael.

Úloha pre politikov

Voda by sa však nemala stať v žiadnom prípade zdrojom biznisu, je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie. „Súčasne ale odmietame rôzne insitné a pochybné projekty, ktoré len odčerpávajú finančné zdroje zo štátneho rozpočtu. Rovnako by sa voda nemala stať v žiadnom prípade zdrojom biznisu, je strategickou surovinou a v budúcnosti jej hodnota ešte vzrastie,“ mienia vedci, ktorí súčasne dávajú do pozornosti, že klimatické zmeny súvisia aj s migračnými vlnami z Afriky a Blízkeho východu.

Klimatológovia už celé desaťročia upozorňujú na extrémne prejavy počasia, no takmer nik týmto varovaniam u nás doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť. „Preto apelujeme na všetkých politikov, aby konali zodpovedne. Domnievame sa, že podpora, ktorá je slovenskými vládami poskytovaná automobilovému priemyslu, by mala rátať aj s rizikami spojenými s dôsledkami klimatickej zmeny. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu by preto nemali zostať len na papieri a nemali by mať len proklamatívny charakter. Nejde len o nás, v našej krajine chcú žiť aj budúce generácie,“ uzavreli svoju výzvu Ač, Matejovič a Pecho.

Slovenskí vedci prehovorili: Máme
Zobraziť galériu (2)
 (Zdroj: Thinkstock, igbp.net, SHMÚ)

 

Viac o téme: KlimatológOtvorený listKlimatická zmena
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu