LONDÝN - Hoci sú smrť a umieranie prirodzenými záležitosťami a patria do kolobehu života, sú zároveň tým najnepríjemnejším a najobávanejším okamihom, ktorý desí snáď každého z nás. Vedci uvádzajú, že existujú spôsoby odchodu ľudí z tohto sveta, ktoré sú mimoriadne dramatické a krutejšie než tie ostatné.
História je plná príkladov šokujúco krutých úmrtí, ktoré by ste neželali ani svojmu najhoršiemu nepriateľovi. Odborníci vytvorili zoznam najdesivejších spôsobov odchodu z tohto sveta a naozaj to nie je príjemné čítanie.
Pochovaný zaživa
V tomto prípade si možno myslíte, že je tu šanca vyviaznuť živý. Museli by ste však preraziť päsťou kryt rakvy a potom sa bez kyslíka holými rukami predierať na slobodu vysokou vrstvou hliny. Ak by ste boli pochovaní zaživa, vedci odhadujú, že by ste v rakve prežili od desiatich minút do 36 hodín, píše Lad Bible. Tento časový rozsah je naozaj veľmi široký, pretože je iba veľmi málo ľudí ochotných dobrovoľne absolvovať test, na základe ktorého by bolo možné určiť presnejší výsledok. Odvážlivec, ktorý sa o to pokúsil, dokázal zdolať viac ako meter, kým takmer zomrel a museli mu pomáhať. Nezvládli to ani iluzionisti Harry Houdini a Alan Alan.
Choroba z ožiarenia
Obete jadrových katastrof sú dôkazom, ako dokáže radiácia zabíjať. Či vás dostane rýchlo alebo pomaly, je to vždy veľmi bolestivý proces. Jedným z najstrašnejších príkladov pomalého umierania je smrť Hisashi Ouchiho po nehode v elektrárni v Japonsku. Lekárov, ktorí sa mu snažili pomôcť, po týždni prosil, aby s tým prestali. V jednom okamihu sa mu srdce zastavilo trikrát a znovu naštartovalo po tom, čo jeho rodina trvala na tom, aby ho zachránili. Nakoniec ubehlo 83 dní, kým zomrel. Vraj plakal krv, jeho koža sa doslova roztopila a zomrel na zlyhanie viacerých orgánov.
Pyroklastický prúd
Najnebezpečnejšia časť vulkanickej erupcie, pyroklastický prúd, je rýchlo sa pohybujúci oblak plynu a sopečnej hmoty, ktorý sa šíri po výbuchu. Deje sa to tak rýchlo, že ho nedokážete predbehnúť. Keďže má teplotu zhruba tisíc stupňov Celzia, ničí takmer všetko, čo mu stojí v ceste. Zlikvidoval aj rímske mesto Pompeje a zakonzervoval telá ľudí pri činnosti, ktorú práve vykonávali. Aj keď by vás horúčava zabila veľmi rýchlo, posledné chvíle by boli desivé. Pokožka by sa vám okamžite uvarila a teplo z pyroklastických prúdov je také silné, že ľuďom explodujú hlavy. Dôkazom sú rozbité lebky nájdené neďaleko Pompejí. Obetiam sa pravdepodobne v posledných chvíľach života uvaril obsah hláv a vzápätí došlo k ich explózii.
Dekompresia
Ľudia sú predurčení na to, aby žili v primeranej nadmorskej výške a nie veľmi vysoko vo vzduchu alebo hlboko pod vodou. Dokážeme síce preskúmať výšiny alebo hlbiny našej planéty, ale iba pomocou uzatvorených kabín, kde je konzistentný vnútorný tlak. Ak sa niečo pokazí, pre pasažierov to znamená koniec. Dekompresia v lietadle môže znamenať nedostatok kyslíka alebo vysávanie ľudí z lietadla v závislosti od toho, aké je poškodenie stroja. Hlboko pod morom je zas nebezpečný tlak vody. Ak sa nad hladinu vynoríte príliš rýchlo, môžete trpieť dekompresnou chorobou. V roku 1983 zomrela skupina potápačov v dôsledku výbušnej dekompresie po nehode potápačského zvonu. Štúdia zverejnená v časopise The American Journal of Forensic Medicine and Pathology zistila, že traja z nich zomreli okamžite a roztrhlo im telá. Telo štvrtého sa doslova rozpadlo a jeho časti boli roztrúsené po okolí, neporušená ostala iba jeho pečeň.
Skúmanie histórie
Keď príde reč na to, aká je najhoršia poprava v histórii, existuje veľa kandidátov na prvé miesto. Taký je aj prípad muža, ktorý bol opakovane ponorený do kade s vriacou vodou po tom, ako sa kráľ Henry VIII. rozhodol zmeniť svoj trest. Richarda Roosa nechal trikrát ponoriť do vriacej vody a ľudí, ktorí sa na všetko pozerali, to veľmi vydesilo. Potom nasledoval rímsky trest spočívajúci v tom, že odsúdenú osobu napchali do vreca spolu s hromadou zvierat a hodili do rieky, aby sa utopila a zároveň bola roztrhaná na kusy.
Čistá nekompetentnosť
Umieranie je vždy hrozné, ale keď sú už ľudia odsúdení na trest smrti, pravdepodobne si želajú, aby to prebehlo bez zbytočného zmätku. Desivým príkladom je Margaret Poleová, ktorej neskúsený kat uštedril pri poprave až jedenásť úderov sekerou do hlavy a chrbta, kým konečne naposledy vydýchla.
