TIKAL - Starobylé mayské mesto Tikal stelesňovalo jedno z najväčších a najdôležitejších mestských centier, ktoré kedy predkolumbovská civilizácia vybudovala. Koncom 9. storočia ale začalo upadať. Najnovšia analýza poskytla odpoveď na otázku, prečo došlo ku hromadnej emigrácii vtedajšieho obyvateľstva.
Koncom 9. storočia zostali Tikal a niekoľko ďalších mayských miest opustené. Tikal pritom patril medzi najväčšie a najdôležitejšie mestské centrá. Nová analýza vodných nádrží Tikalu poskytuje dôležité poznatky o tom, prečo tamojší obyvatelia hromadne opúšťali svoje bydliská. Tím vedcov z americkej University of Cincinnati skúmal sediment z nádrží v starovekom meste. Nádrže sa nachádzajú v súčasnej Guatemale. Našli v nich toxické látky, ktoré naznačujú, že voda v Tikale nebola pitná. Pre rozľahlé mesto náchylné na suchá a odrezané od jazier a riek mohli znečistené kolektory dažďovej vody znamenať smrť pre tisíce obyvateľov. "Premena vodných rezervoárov Tikalu zo zdravých na zdraviu nebezpečné by prakticky mohla spôsobiť hromadnú emigráciu," píšu vedci v časopise Nature.
Výskumný tím pod vedením biológa Davida Lentza analyzuje sedimenty zozbierané z desiatich mestských rezervoárov. Analýza DNA stále obsiahnutej v starej nečistote odhalila v nádržiach stopy dvoch rôznych druhov cyanobaktérií, modrozelených rias. Dôkazy naznačujú, že tieto organizmy - planktothrix a microcystis - existovali v nádržiach po stáročia počas toho, ako bol Tikal ešte obývaný. Problémy pravdepodobne nastali v období extrémneho sucha tesne pred vyľudnením mesta v polovici 9. storočia nášho letopočtu. "Voda vyzerala nepekne a chutila nepekne. Mohli za to veľké modrozelené kvety rias. Nikto by nechcel piť takú vodu," poznamenal archeologický geológ Kenneth Tankersley.
FOTO Famózny objav v Mexiku: Odhalila ho nová technológia cez koruny stromov
Organizmy vo vode neboli jediným zdrojom toxicity. Testovanie odhalilo aj vysoké hladiny ortuti v sedimente. Po vylúčení potenciálnych zdrojov znečistenia ortuťou vedci zistili, že kontamináciu pravdepodobne zapríčinili samotní Mayovia. "Farba bola pre starovekých Mayov dôležitá. Používali ju vo svojich nástenných maľbách, natierali omietku na červeno. Používali ju aj na pohreboch a kombinovali ju s oxidom železa, aby získali rôzne odtiene," priblížil Tankersley.
Nanešťastie pre Mayov bola jednou z prísad, ktoré použili vo svojich farbách, červeno sfarbený minerálny cinnabar. Ide o formu sulfidu ortuti, ktorá je pre ľudí jedovatá. Mayovia o tom pravdepodobne vedeli, no neuvedomili si, že dažďová voda postupne zmýva maľby na mestskom námestí a toxické látky šíri do pitnej vody. Výsledkom bolo, že obyvatelia Tikalu boli pravdepodobne kŕmení jedlom s ortuťou. V tom istom časovom období bolo pre Mayov problematické aj okysľovanie a zhoršovanie životného prostredia. Nedostatok čerstvej pitnej vody prispel ku kolapsu miestneho spoločenstva. Mayovia pravdepodobne za podobné katastrofy vinili vodcov, ktorí v ich očiach zlyhali. Tieto udalosti museli mať za následok demoralizáciu populácie, ktorá sa v dôsledku klesajúcich dodávok vody a potravín stala ochotnejšou opustiť svoje domovy.
