WELLINGTON - Podľa štúdie klimatológov z Univerzity vo Wellingtone je tempo otepľovania na Južnom póle oveľa rýchlejšie ako v iných častiach našej planéty. Zistili to na základe údajov, ktoré im poskytla Amundsenova-Scottova polárna stanica, a experimentovaním na klimatických modeloch.
Výskum novozélandských klimatológov odhalil, že Južný pól sa otepľuje trikrát rýchlejšie než zvyšok sveta. Dramatická zmena, ktorá na ňom nastala, je výsledkom 30-ročného pôsobenia viacerých faktorov podporujúcich tepelnú premenlivosť, vrátane zvyšovania používania skleníkových plynov. "S kolegami sme presvedčení o tom, že daný stav nie je výsledkom prirodzenej variability klímy. Pripúšťame, že táto variabilita do istej miery ovplyvnila súčasný stav, ale oveľa viac k nemu prispela ľudská činnosť. Kombinácia týchto dvoch faktorov urobila z Antarktídy jedno z najrýchlejšie sa meniacich miest na našej planéte," uviedol šéf výskumného tímu Kyle Clem v časopise Nature.
Podľa autorov štúdie síce Južný pól leží v najchladnejšej oblasti zemegule, ale to ešte neznamená, že je odolný voči topeniu, i keď priemerné teploty v zime klesajú na -60 stupňov a v lete na -20 stupňov Celzia. Podnebie Antarktídy je totiž ovplyvňované silnými regionálnymi rozdielmi. Koncom 20. storočia sa väčšina Západnej Antarktídy a Antarktického polostrova otepľovala a Južný pól nachádzajúci sa vo vzdialenom kontinentálnom vnútrozemí sa schladzoval až do osemdesiatych rokov. Údaje sú veľmi presné, pretože celú oblasť od roku 1957 pozorne monitoruje najjužnejšie položené observatórium na svete - známa Amundsen-Scottova polárna stanica. Vďaka nej vznikol jeden z najdlhších záznamov teplôt na antarktickom kontinente, ktorý vo svojej štúdii využil aj Clemov tím. Z jeho analýzy vyplynulo, že medzi rokmi 1989 a 2018 sa kontinent zahrial o 1,8 stupňa, pričom najintenzívnejšie zvýšenie teploty bolo zaznamenané od roku 2000. V tom istom období sa otepľovanie v Západnej Antarktíde náhle zastavilo a Antarktický polostrov sa začal ochladzovať.
Jedným z dôvodov otepľovania Južného pólu boli silnejšie nízkotlakové systémy a búrlivejšie počasie vo Weddellskom mori. Štúdia tiež preukázala, že Tichý oceán sa v západnej časti začal rýchlo otepľovať, a to súčasne s Južným pólom. "Zistili sme, že takmer 20 percent medziročných teplotných výkyvov na Južnom póle bolo spojených s teplotou vody v tropickom Pacifiku. Najteplejšie roky na Južnom póle za posledné dve desaťročia úzko súviseli s týmto oteplením," hovorí Clem. Aby spolu s kolegami overili túto hypotézu, urobili experiment s klimatickým modelom. Takto zistili, že otepľovanie oceánu vytvára štruktúru atmosférických vĺn, ktorá siaha od južnej časti Pacifiku až po Antarktídu a jej výsledkom je spomínaný silnejší nízkotlakový systém v Weddellskom mori.
Vedci už skôr zistili, že výrazné regionálne výkyvy teplôt sú čiastočne ovplyvnené aj tvarom Antarktídy. Východný antarktický ľadový štít hraničiaci s južným Atlantikom a Indickým oceánom pokračuje na sever ďalej ako ľadový región Západnej Antarktídy končiaci v južnom Pacifiku. Toto všetko vytvára dva zreteľne odlišné vzorce počasia, ktoré majú rozdielny vplyv na klímu. Stabilnejšie západné vetry okolo Východnej Antarktídy udržiavajú miestne podnebie relatívne stabilné, zatiaľ čo časté intenzívne búrky v južnej časti Tichého oceánu dopravujú do Západnej Antarktídy teplý a vlhký vzduch. Výskumníkov to doviedlo k záveru, že aj tieto dva rôzne modely počasia a mechanizmy ovplyvňujúce ich variabilitu sú pravdepodobným dôvodom výraznej regionálnej premenlivosti teplotných trendov na Antarktíde. Na odhad vplyvu zmeny klímy vyvolanej človekom analyzovali vedci viac ako dvesto simulácií klimatického modelu s použitím zistených koncentrácií skleníkových plynov v období od roku 1989 do roku 2018. Ich experiment dokázal, že nedávne zvýšenie podielu skleníkových plynov prispelo k otepľovaniu na južnom póle asi o jeden stupeň z celkového oteplenia o 1,8 stupňa Celzia.
FOTO Prevratné zmeny na Antarktíde! Vidno to až z vesmíru, vzniká úplne nový ekosystém
Tím použil tieto modely aj pri porovnávaní otepľovania s použitím všetkých možných kombinácií trendov zaznamenaných za posledných tridsať rokov, ktoré by sa vyskytli v oblasti pólu bez ľudského vplyvu. Pozorované otepľovanie presahovalo 99,9 percenta všetkých možných trendov bez ľudského vplyvu. Znamená to, že dôvodom nárastu teplôt, ktorý pretrváva na Antarktíde niekoľko rokov, nie sú iba prírodné podmienky, ale aj zvýšený podiel skleníkových plynov. Obidva tieto činitele tak tvoria silný tandem a môžu byť označené za najvážnejší dôvod otepľovania planéty. Je teda zrejmé, že klímu na Antarktíde ovplyvňujú extrémne a prudké zmeny podnebia, ktoré budú mať v budúcnosti zrejme pretrvávajúci trend.
