NEW YORK - Austrálska internetová televízia Foxtel Now spustila seriál dokumentujúci udalosti z potápajúceho sa Titanicu. Figurujú v ňom príbehy preživších, ktoré prerozprávali ich príbuzní: Jedným z nich je príbeh súrodencov Edmonda a Michela, ktorí cestovali do New Yorku so svojím otcom. Spomienky jedného z nich odkrývajú napätú situáciu na lodi poznačenú najmä pýchou, sebectvom a povýšenectvom.
Autori štvordielneho seriálu Stories From The Deep ponúkajú možnosť vypočuť si zážitky preživších z Titanicu tak, ako si ich pamätali a rozprávali svojim príbuzným. Diváci tak nahliadnu do zákulisia luxusného parníka, ktorý nedokončil svoju prvú plavbu, pretože skončil na dne Atlantiku.
Po mnohých filmových spracovaniach prichádza príbeh tých, ktorí na vlastnej koži okúsili strach, úzkosť a napätie desivej noci z 13. na 14. apríla 1912. Ide o rozprávanie Elisabeth, ktorej starý otec Michel Navratil po sebe zanechal list. V ňom opisuje spomienky na záchranu. Do New Yorku cestoval so svojím malým bratom Edmondom a s otcom, ktorý uniesol súrodencov vo veku dva a štyri roky ich matke vo Francúzsku.
"Otec nás zobudil a niesol v náručí na palubu. Môj brat a ja sme sa dostali do záchranného člna, ktorý bol takmer plný. Bol to posledný záchranný čln, ktorý opustil palubu potápajúcej sa lode. Otec potom odišiel. Nevedel som, či ho znova uvidím. Spomínam si na okamih, keď bol čln spustený dolu a na jeho hluk, keď dopadol na hladinu. Pamätám si aj to, ako sa vzďaľoval od lode a ja som sa potom prebudil v člne. More bolo belavé, takmer ako živé a v diaľke bola loď," číta Elisabeth z listu svojho dedka.
VIDEO Po 14 rokoch sa opäť potopili k Titanicu: Strašný pohľad, hrozí katastrofa
Keď asi hodinu a pol po katastrofe dorazila k záchranným člnom loď Carpathia, Michela a Edmonda vytiahli na palubu vo vreci. Neskôr sa ich ujala cestujúca z prvej triedy Margaret Haysová, ktorá hovorila po francúzsky. O chlapcov sa starala dovtedy, kým si ich neprišla vziať ich matka Marcelle. Tá videla fotografie svojich detí v novinách pod titulkom "Siroty z Titanicu". Súrodenci Navratilovci boli totiž jediné deti, ktoré prežili lodné nešťastie a medzi zachránenými pasažiermi nemali žiadnych príbuzných. Marcelle cestovala za synmi 16. mája 1912 a vzala si ich späť.
Michel, ktorý sa dožil úctyhodných 92 rokov, v rozhovore pre Encyklopédiu Titanica uviedol, že sa v čase tragédie nebál. "Tešil som sa z toho, že som sa dostal do záchranného člna. Sedeli sme vedľa dcéry amerického bankára, ktorá bez problémov vzala do člna svojho psa a nikto nič nenamietal. Na lodi boli obrovské rozdiely založené na bohatstve ľudí. Neskôr som si uvedomil, že keby sme neboli v druhej triede, zomreli by sme. Ľudia, ktorí prežili, boli väčšinou agresívni alebo podvádzali. Úprimní nemali šancu," povedal v minulosti Michel.
Pamätal si aj otcove posledné slová: "Dieťa moje, keď za tebou príde tvoja matka, lebo ona určite príde, tak je povedz, že som ju miloval a stále milujem. Povedz jej, že som chcel, aby za nami prišla, aby sme všetci mohli spolu pokojne a slobodne žiť v Novom svete."
