JAKUTSK - Globálne otepľovanie a následné rozmrazovanie sibírskeho permafrostu vyvoláva oprávnené obavy zo šírenia nebezpečnej antraxovej infekcie. Tá sa môže začať uvoľňovať z tiel uhynutých zvierat, ktoré doteraz bezpečne ukrývala zamrznutá pôda a chránila tak ľudstvo pred veľkým nebezpečenstvom.
Ruské mesto Jakutsk na Sibíri patrí k najchladnejším miestam planéty s celoročne pretrvávajúcimi mrazmi. Tamojší permafrost doteraz bezpečne ukrýval pod povrchom telá uhynutých zvierat, ako sú mamut či divoký kôň, ktoré v dávnych dobách skonali na slezinovú sneť, známu aj ako antraxová infekcia.
Postupne sa zvyšujúca globálna teplota však trvalo zamrznutú pôdu roztápa a tým narastá aj riziko rozmrazovania týchto zvierat, čo znásobuje obavy zo šírenia baktérie bacillus anthracis. Tá je známa aj ako biologická zbraň; na následky vdýchnutia jej spór zomrie až 80 percent ľudí, a to aj napriek okamžitému lekárskemu zásahu.
"Spóry môžu zostať nažive až 2500 rokov. To je desivé konštatovanie vzhľadom na rozmrazenie zvierat z pohrebiska z 19. storočia. Posledná veľká nákaza prepukla v Rusku pred 75 rokmi," uviedol miestny biológ Boris Keršengolts. Na uvoľňovanie týchto látok stačí, aby teplota vystúpila na 15 stupňov Celzia. Ak by k tomu došlo, následky katastrofy by boli horšie ako po výbuchu reaktora v Černobyle. Už v roku 2016 uhynula v dôsledku nákazy antraxom v oblasti tisícka sobov a stovky ľudí bolo hospitalizovaných. Rok predtým sa našťastie podarilo ohnisko nákazy úspešne zlikvidovať.
Na neustále sa stenčujúcu vrstvu permafrostu, z ktorej ročne ubudne až päť centimetrov, upozornili už krátery pokrývajúce značnú časť celej oblasti. Po ich podrobnom výskume sa vedci zhodli v tom, že ide o následok výbuchu tzv. metánových bômb. Roztápajúca sa vrstva pôdy a pôsobenie geologických zlomov totiž uvoľňuje skleníkový plyn metán, ktorý obsahuje 30-krát viac energie ako oxid uhličitý a exploduje po zmiešaní so vzduchom.
