RIO DE JANEIRO - Vedcom sa podarilo objaviť stáročia starú super kolóniu termitov. Fascinujúce je najmä to, že išlo o náhodný objav, ktorý nezávisle od seba upútal pozornosť entomológa Stephena J. Martina z University of Salford a botanika Roya R. Funcha z Brazil State University. O svojom jedinečnom náleze, na ktorý narazili vo vyprahnutej a slnkom spálenej časti Brazílie, sa pochválili v časopise Current Biology.
Prelet nad národným parkom odhalil bombastický objav: Vedci sú nadšení, nikto o tom doteraz netušil!
Pozornosť entomológa Stephena J. Martina upútali obrovské kopce hliny ležiace vedľa cesty v odľahlej časti v severovýchodnej Brazílii. „Myslel som si, že je to zemina, ktorá tam zostala po stavbe cesty,“ hovorí o početných kopcoch, ktoré dosahovali výšku od 3 do 9 metrov. Keďže počet kopcov neubúdal ani po 20 minútach jazdy, spýtal sa spoločníkov, kde sa vzalo toľko hliny. „Odpovedali mi, že sú to náleziska termitov. Neboli si však istí.“
O niečo neskôr na ďalšom výjazde stretol náhodou botanika Roya R. Funcha z Brazil State University, ktorý práve chystal rádioaktívne datovanie veku týchto kopcov. Keďže ide o miesto ukryté pred civilizáciou a vie o ňom iba zopár domácich obyvateľov, doteraz nebolo nikým preskúmané. Funcha upútali zábery cez Google Earth, preto si chcel všetko overiť. Z náhodného stretnutia dvoch zvedavých vedcov vznikla medzinárodná spolupráca, ktorá ich doviedla k šokujúcemu zisteniu. V časopise Current Biology vo svojej správe totiž uviedli, že na tomto mieste sa nachádza 200 miliónov termitísk.
"Sú úplne všade,“ hovorí nadšený Funch. Kužeľovité kopy sú dielom Syntermes dirus, ktoré patria medzi najväčšie druhy termitov a majú okolo 1 cm. Kopy rozložené od seba vo vzdialenosti približne 18 m pokrývajú oblasť porovnateľnú s rozlohou Veľkej Británie. „Nikde na svete nedokázali ľudia postaviť mesto, ktoré je také veľké,“ nadchýna sa objavom Martin. Vedcov tiež prekvapili výsledky rádioaktívneho datovania z 11 kopcov. Najmladší z nich má neuveriteľných 690 rokov a najstarší 3820 rokov, čiže svojím vekom sa približuje k pyramídam v Gíze. „Toto nám úplne vyrazilo dych,“ hovorí Funch. Martin dodal, že použili minimálny vek navrhnutý dátami, takže najstarší kopec môže mať aj dvakrát toľko.
Vedci tiež odhadujú, že na vybudovanie 200 miliónov termitísk, museli tieto mravce vykopať 3,8 km³ hliny, čo je množstvo, z ktorého by bolo možné postaviť 4000 pyramíd v Gíze. „Je to najväčší známy príklad ekosystémového inžinierstva vykonaného jediným druhom hmyzu,“ usmievajú sa vedci. Ďalším prekvapením je aj to, že kopy sú naozaj iba kopce. Termity totiž zvyčajne budujú komplikované siete tunelov, ktorými zabezpečujú ventiláciu hniezdam. Funch a Martin našli po priereze iba 1 centrálny tunel vedúci na vrchol, ale nenatrafili na žiadne hniezda. Tieto náleziská neobsahujú ventilačné štruktúry, ale iba kopy hliny.
Počas toho ako termity tunel budovali, vynášali z neho aj hlinu, ktorá im pri jeho stavbe zostávala. To možno vysvetľuje odstupy medzi jednotlivými kopcami. Na začiatku si totiž vedci mysleli, že medzery signalizujú prítomnosť konkurujúcich kolónii. Ale keď preložil termita z jedného kopca do druhého, nenastal nijaký konflikt. Znamená to, že všetci patria do jednej rodiny. Z toho vyplýva, že takýto model rozloženia kopcov je iba efektívnym rozložením „odpadových kôp.“ Väčšina kopcov tiež vyzerá byť neaktívna. Funch a Martin zatiaľ nevedia, či termity odišli alebo jednoducho už nemajú potrebu kopať, keďže potrebné tunely sú už vykopané.
