NEW YORK - Tretinu svetových chránených území vrátane národných parkov ohrozuje ľudská činnosť. Tvrdí to štúdia medzinárodného tímu vedcov, podľa ktorej sú lokality chránené zákonom často ohrozované poľnohospodárstvom, zástavbou či budovaním diaľnic. Najhoršia situácia je v husto obývaných oblastiach Ázie, Afriky a Európy, uvádza výskum publikovaný v magazíne Science.
Celková rozloha chránených území ohrozovaných človekom je podľa štúdie takmer šesť miliónov kilometrov štvorcových, čo je viac než plocha všetkých štátov EÚ dohromady. "Vlády tvrdia, že príroda je na týchto miestach chránená, čo v skutočnosti nie je pravda," uviedol jeden zo spoluautorov štúdie, profesor James Watson z americkej Spoločnosti pre ochranu prírody (WCS), ktorá spolu s austrálskymi a kanadskými univerzitnými vedcami dáta pre výskum zhromaždila. "Ide o hlavnú príčinu faktu, že biodiverzita stále katastroficky klesá, napriek tomu, že v posledných desaťročiach počet chránených území neustále pribúda," podotkol The Independent.
Rozloha chránených území sa podľa štúdie od roku 1992 približne zdvojnásobila, o efektivite ich ochrany to však rozhodne povedať nemožno. Vedci dlhodobo tvrdia, že klesajúci počet živočíšnych a rastlinných druhov je jedným zo zásadných problémov planéty a je zo značnej časti spôsobený ľudskou činnosťou. Problematické miesta sú predovšetkým v husto obývaných oblastiach, kde dochádza k významným zásahom do chránených oblastí, ktoré často nemajú status najprísnejšie chránených národných parkov. Niektoré vlády pripustili, aby cez chránené územia viedli diaľnice, vznikala tam poľnohospodárska pôda či rovno obytná zástavba.
Odborníci skúmali stav celkovo 50-tisíc území s rôznym stupňom ochrany. Zatiaľ čo o vážnom ohrození ľudskou činnosťou možno podľa štúdie hovoriť v prípade tretiny týchto území, dôkazy ľudskej činnosti akokoľvek škodiacej prírode zaznamenal výskum až na 90 percentách chránených lokalít.
