PARÍŽ - Keď to začujete, ide vám uši roztrhnúť. Táto záhada miatla vedcov viac než sto rokov, ale teraz, ako sa zdá, jej konečne prišli na kĺb. Zistili, čo presne spôsobuje ono typické lupnutie, keď človek praská kĺbmi, najmä tými na rukách.
Či už ho máte radi alebo nenávidíte, praskanie kĺbov je veľmi bežné. Už skoršie štúdie zistili, že nie všetkými kĺbmi je možné praskať, a že tí, ktorí takú možnosť majú, si nemôžu znovu prepraskať prsty po dobu dvadsiatich minút po prvom prasknutí. Samotný zdroj tohto suchého lupnutia zostával až doteraz záhadou.
Vedci zistili, že onen typický zvuk spôsobuje prasknutie mikroskopických bubliniek v kĺbovej tekutine ruky. Odborníci z parížskej technickej vysokej školy École Polytechnique a Stanfordovej univerzity v Spojených štátoch využili matematický model spoločne s geometrickým zobrazením kĺbu a úspešne sa im podarilo vykonať simuláciu toho, čo vedie k prasknutiu. "Zvuk, ktorý vznikne, keď človek praská kĺbmi, spôsobí čiastočné zrútenie bublín v tekutine kĺbu. Môže ísť o niekoľko bublín, ale my sme dokázali, že už zrútenie jediné bubliny je dostatočné na to, aby vznikol ten typický zvuk," vysvetlil profesor Abdul Barakat z parížskej Polytechniky.
Experti spojili praskanie kĺbov so zrútením bublín už v roku 1971, ale ich tvrdenie bolo spochybnené po tom, čo ďalšie štúdie zistili, že i po popraskaní kĺbov v ich tekutine bubliny zostávajú. Napríklad v roku 2015 jedna zo štúdií pracovala s hypotézou, podľa ktorej prasknutie spôsobuje vytvorenie bubliny namiesto jej odstránenia. Problém vyriešil až matematický model, ktorý dokázal, že praskavý zvuk kĺbov môže spôsobiť i čiastočné zrútenie bubliny v jeho kvapaline, a preto i po popraskaní kĺbov sú v ňom bublinky stále prítomné.
"Chceli sme sa na to pozrieť matematicky, pretože všetky predošlé práce boli založené na pozorovaní alebo na ultrazvukových technikách. Preto sme sa pokúsili zostaviť matematický model, ktorý by popísal fyzikálny fenomén vedúci k tomuto javu," uviedol Barakat.
Je ale možné, že ani toto zistenie neukončí celú debatu raz a navždy. Isté je, že praskanie kĺbov budú tí, ktorí sú ho schopní, robiť naďalej. "Po tom, čo sme zverejnili našu štúdiu, to skúsila moja dcéra a teraz už tiež praská kĺbmi," dodal Barakat, ktorý sám patrí medzi pravidelných praskačov kĺbov. Zatiaľ žiadna štúdia nepreukázala, či je praskanie skôr škôr škodlivé alebo prospešné. Navzdory jednej obľúbenej všeobecnej domnienke ale podľa lekárov rozhodne nespôsobuje artritídu.
