VIEDEŇ - Únos Rakúšanky Nataschy Kampuschovej pred niekoľkými rokmi vzbudil celosvetovú pozornosť. V rokoch 1998 až 2006 ju v pivnici svojho domu v Strasshofe neďaleko Viedne držal duševne narušený Wolfgang Priklopil. Krátko nato, ako sa dievčine podarilo utiecť, spáchal samovraždu skokom pod vlak. Okolo prípadu sa vyrojilo množstvo špekulácií.
Bolo krátko po siedmej hodine ráno 2. marca 1998, keď desaťročná Kampuschová opustila byt svojich rodičov vo viedenskej štvrti Donaustadt a pešo zamierila do školy. Vo chvíli, keď míňala bielu dodávku zaparkovanú pri chodníku, vyskočil z nej neznámy muž a školáčku vtiahol dovnútra. Celú akciu náhodou zahliadlo dvanásťročné dievča, ktoré vypovedalo, že za volantom auta sedel ešte jeden človek. Jeho existenciu sa ale nikdy nepodarilo potvrdiť.
Po oznámení únosu začala polícia preverovať majiteľov bielych dodávok. Vtedy sa prvýkrát stretla s menom tridsaťšesťročného nezamestnaného technika Wolfganga Priklopila. Vyšetrovatelia prehliadli aj jeho mercedes, ale keďže nenašli nič podozrivé, pustili muža zo zreteľa. Ešte v máji toho istého roku na možnú súvislosť medzi samotárskym podivínom a únosom dievčiny snažil upriamiť pozornosť istý policajný psovod. Vyšetrovatelia mu však nevenovali pozornosť.
Medzitým trávila Natascha čas v tajnej miestnosti pod garážou rodinného domu v dedinke Strasshof. Z vybavenia cely bolo zrejmé, že sa Priklopil na akciu dlho dopredu pripravoval. V miestnosti s rozlohou zhruba šesť metrov štvorcových bola posteľ, stôl, záchod, umývadlo a dokonca aj malá televízia. Vchod uzatvárali zvukotesné trezorové dvere, zvonka starostlivo zamaskované. Istý čas držal únosca svoju obeť v podzemnom úkryte, kam ju chodil navštevovať. Postupom času ale začal dievčine dôverovať, púšťal ju do domu, na priľahlú záhradu a dokonca ju so sebou niekedy bral aj na verejnosť. Podľa niektorých psychológov postihol Kampuschovú takzvaný stockholmský syndróm, teda stav, keď po dlhom zajatí vznikne medzi obeťou a únoscom emocionálne puto.
Ako motív únosu sa od začiatku nabádala túžba páchateľa po sexe s maloletou dievčinou. Natascha však dlho odmietala, že by medzi ňou a Priklopilom k niečomu takému došlo. A to dokonca ani vtedy, keď s ním musela spať s putami na rukách v jednej posteli. Až v roku 2013 informoval nemecký denník Bild o tom, že Kampuschová vôbec prvý raz verejne prehovorila o tom, že bola znásilnená.
Väznenie Kampuschovej trvalo presne osem rokov, päť mesiacov a 21 dní. 23. augusta 2006 sa v dievčati čosi zlomilo. Toho dňa spolu so svojím únoscom čistila na záhrade domu vnútro jeho auta. V jednu chvíľu Wolfgangovi zazvonil vo vrecku mobil. Kvôli hluku vysávača muž poodišiel stranou a vtedy Natascha utiekla k susedom, ktorí zalarmovali políciu. Než muži zákona dorazili na miesto, odišiel Priklopil hľadať svoju obeť. Večer potom spáchal samovraždu, keď skočil pod idúci vlak.
Vyšetrovanie prípadu skončilo pôvodne tri mesiace po tom, čo sa dievčaťu podarilo utiecť. V októbri 2008 ale bolo obnovené. Panovalo totiž podozrenie, že Priklopil nejednal sám. Vyšetrovatelia sa zamerali na jeho kamaráta Ernsta H., ktorému Priklopil údajne len pár hodín pred smrťou opísal svoj životný príbeh.
Podľa rakúskeho spravodajského magazínu News bol únosca už ako malý zúfalý zo svojho krivého nosu. V polovici 90. rokov údajne zvažoval, že podstúpi plastickú operáciu. Nakoniec ale peniaze radšej investoval do výstavby bunkru s cieľom "uniesť ženskú bytosť a v zajatí ju pretvoriť na svoju vysnívanú partnerku". Ani obnovené vyšetrovanie existenciu spolupáchateľa nepotvrdilo. Sama Kampuschová nakoniec tvrdila, že žiadneho Priklopilovho komplica nikdy nevidela. Za absurdné označila taktiež špekulácie o pornofilme, ktorý podľa niektorých s únoscom natočila, alebo o názoroch, že za jej únosom mohla byť skupina pedofilov. V záverečnej správe z apríla 2013 potvrdil medzinárodný tím vyšetrovateľov, že Priklopil bol s vysokou pravdepodobnosťou samostatným páchateľom.
Bezprostredne po svojom úteku sa vtedy osemnásťročná Natascha dostala do starostlivosti tímu detských psychiatrov, ktorí ju pripravovali na vstup do normálneho života. Kampuschová neskôr napísala autobiografickú knihu s názvom 3096, ktorý odkazoval na počet dní jej väznenia. Rovnaký názov nesie aj film, ktorý mal premiéru v januári 2013.
Kampuschová býva v Rakúsku často terčom slovných útokov, lebo sa podľa svojich kritikov snaží svoj príbeh speňažiť. Odmietla ponuku nafotiť snímky do erotického časopisu Playboy, či sa zúčastniť reality šou v pralese. V roku 2017 si splnila sen, keď na trh uviedla svoju prvú vlastnú kolekciu šperkov.
