JERUZALEM - Ľudia zrejme opustili Afriku už pred 185-tisíc rokmi, čo je zhruba o 80-tisíc rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. Vedci k tomu dospeli na základe analýzy úlomku čeľuste objavenej v izraelskej jaskyni. S odkazom na štúdiu publikovanú v odbornom časopise Science o tom informoval server BBC.
"Musíme prepísať celý príbeh evolúcie, nielen čo sa týka nášho druhu, ale všetkých druhov, ktoré v tej dobe žili v Afrike," uviedol vedúci štúdie, profesor Israel Herškovic. Záver výskumu je v rozpore s doterajším presvedčením vedeckej komunity, že moderný človek (homo sapiens) opustil Afriku maximálne pred 130-tisíc rokmi, poznamenal profesor Chris Stringer z londýnskeoho prírodovedeckého múzea, ktorý sa na výskume podieľal.
Ak človek skutočne odišiel z Afriky už tak dávno, mohlo by to podľa odborníkov znamenať, že sa stretol s inými, dnes už vyhynutými druhmi. Vedci skúmali úlomok čeľuste s ôsmimi zubami, ktorý sa našiel v jaskyni Mislija v roku 2002. K záveru, že ide o čeľusť homo sapiens, dospeli pomocou počítačovej tomografie. Na jej základe vytvorili virtuálny trojrozmerný model čeľuste, ktorý porovnali s inými fosíliami nájdenými v Afrike, Európe a v Ázii a tiež s novšími ľudskými kostrovými pozostatkami. Iná technika vedcom umožnila dôkladne preskúmať tkanivo medzi zubom a čeľusťou, ktorá je v prípade homo sapiens špecifická.
Vedci zistili, čo spôsobilo jednu z najhorších epidémií v histórii: Toto zničilo Aztécku ríšu
Vek fosílie vedci odhadovali pomocou rôznych metód v troch nezávislých laboratóriách. Ich závery sa zhodovali, že ide o 177-tisíc až 194-tisíc rokov starý kostrový ostatok. Doposiaľ najstaršie ľudské fosílie boli objavené tiež v Izraeli a ich vek sa odhaduje na 90-tisíc až 125-tisíc rokov.
