RÍM - Pred Vianocami sa všetci stávame lepšími, či sa o to aspoň pokúšame. A ak venujeme trochu času dobrovoľnej pomoci druhým, môžeme tak ukázať, že sme naozaj lepší. Okrem toho, že preukazujeme dobro druhým, pomáhame aj sami sebe, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Dobrovoľníctvo prospieva mozgu. Neurológ z Wisconsinskej univerzity Richard Davidson dlhší čas študoval účinky láskavosti a empatie na mozog a zistil, že sa činnosť mozgu mení podľa toho, či sa správame egoistiky alebo s porozumením voči druhému. "Keď robíme niečo sami pre seba, sú pozitívne emócie, ktoré prežívame, prchavé a závisia na vonkajších podmienkach. Keď naopak robíme niečo pre druhých, pozitívne emócie majú dlhšie trvanie a presahujú okamih, keď sme učinili to, čo ich vyvolalo," vysvetľuje.
Kto sa zaoberá dobrovoľníctvom, je spokojnejší so sebou samým a so svojím životom. Ukázala to štúdia Exeterskej univerzity v Británii, v rámci ktorej sa analyzovali výsledky štyridsiatich výskumov týkajúcich sa pôsobenia dobrovoľníctva. Vyplynulo z nich, že pomoc druhým zvyšuje celkový pocit pohody.
Dobrovoľníctvo takisto pomíha proti úzkostiam a depresiám. "Tento výskum ukázal, že dobrovoľník sa teší lepšiemu duševnému zdraviu a hrozí mu len minimálne nebezpečenstvo, že prepadne úzkostiam a depresii. Pri dobrovoľníckej činnosti je potrebné vedieť, že poskytovanie pomoci druhým nám niečo zase vracia. Ak sme si vedomí toho, že nám pomoc druhým prináša duchovný prospech, je to pre nás pozitívna pohnútka," hovorí autorka britskej štúdie, Suzanne Richardsová.
Dobrovoľníctvo nám pomáha nájsť určitý cieľ a necítiť sa osamelo. Z toho dôvodu sa doporučuje ľuďom, ktorí odchádzajú do dôchodku, pretože dobrovoľníctvo prispieva k tomu, aby si zachovali pevnejší vzťah ku spoločnosti, objavili nové záujmy a mali pocit, že sú ešte užitočnejší. To zvyšuje sebadôveru v životnej etape, ktorá pre niekoho môže byť obtiažna. Niektoré údaje naznačujú, že dobrovoľníctvo môže až o dvadsať percent znížiť úmrtnosť. Podľa niektorých výskumov má pomoc druhým priaznivý vplyv na dušu a prostredníctvom neuroendokrinného a imunitného systému má zrejme priaznivý účinok na celý organizmus, a teda aj na dĺžku života.
Štúdia vykonaná na dôchodcoch ukázala, že dobrovoľnícka činnosť v rozsahu viac než dvesto hodín ročne znižuje riziko vysokého krvného tlaku. Dobrovoľníci sa pohybujú viac než tí, ktorí sa druhým nevenujú. Trávia viac času na čerstvom vzduchu, a to je podľa expertov jeden z dôvodov, prečo má dobrovoľníctvo tak pozitívny vplyv na zdravie. Okrem toho klesá aj hladina cholesterolu, a to nielen u seniorov, ktorí pomáhajú druhým. Výskum medzi dospievajúcou mládežou zverejnený v časopise JAMA Pediatrics ukázal, že aj u mladých ľudí dobrovoľníctvo prispieva k lepšej pohode a dokonca pomáha udržať si hmotnosť.
