Streda, 20. september 2017. Meniny má Ľuboslav, Ľuboslava, zajtra Matúš.

Zabudnutý hrdina: Americký novinár zachránil velikánov doby z pazúrov nacistov

Varian Fry
Varian Fry
13.09.2017 21:35

REDDING/PRAHA - Americký novinár Varian Fry pomohol počas druhej svetovej vojny v roku 1940 v Marseille utiecť až 4000 ľuďom pred nacistami do USA. Boli medzi nimi napríklad André Breton, Marc Chagall, Max Ernst alebo Franz Werfel. Ako prvý Američan nežidovského pôvodu bol zaradený medzi "spravodlivých medzi národmi" v izraelskom pamätníku Jad Vašem. Fry, ktorý zomrel pred 50 rokmi, 13. septembra 1967, býva niekedy prirovnávaný k nemeckému obchodníkovi Oskarovi Schindlerovi, ktorý zachránil počas vojny okolo 1200 Židov. Obaja zomreli v zabudnutí.


Nové sexuálne odhalenie o Hitlerovi: Orgazmus v kine, bol to zmätený sériový vrah!

Uznania sa Fryovi dostalo až dlho po vojne a až od 90. rokov 20. storočia pripomínajú jeho činnosť knihy či výstavy. V roku Fryovho úmrtia ocenila francúzska vláda jeho hrdinskú činnosť v boji za slobodu a zaradila ho medzi členov Čestnej légie. Potom zapadlo jeho meno takmer do zabudnutia, nebyť zverejnenia knihy Crossroads Marseilles 1940 od ​​jednej z jeho pomocníčok Mary Jane Goldovej v roku 1980. V roku 1991 dostal od amerického Kongresu medailu Dwighta Eisenhowera a o tri roky neskôr sa stal prvým Američanom nežidovského pôvodu, ktorý bol zaradený medzi "spravodlivých medzi národmi" v pamätníku Jad Vašem.

Na začiatku misie tohto novinára (narodeného 15. októbra 1907 v New Yorku) bolo v júni 1940 v New Yorku vytvorenie asociácie Emergency Rescue Committee (Mimoriadny záchranný výbor), u ktorého zrodu stál vedľa Thomasa Manna a iných aj Jan Masaryk. Snažila sa pomôcť politickým utečencom pred Hitlerom.

Zabudnutý hrdina: Americký novinár

Na prvú misiu vyslala vtedy 32-ročného Variana Frya, ktorý sa vylodil v juhofrancúzskom prístave Marseille v auguste 1940 - teda dva mesiace po nacistickej porážke Francúzska a po vytvorení vichystického štátu na juhu krajiny, ktorý doposiaľ nebol pod priamou kontrolou nacistov. Fry priniesol 200 mimoriadnych amerických víz a 3000 dolárov v ponožkách. Víza, ktoré zariadila americká prvá dáma Eleanor Rooseveltová, boli určené pre 200 umelcov, vedcov a politikov na úteku, prevažne židovského pôvodu.

Fry rozhodne nebol vzorom odbojára, ale trochu naivný newyorský intelektuál, ktorý posledné hodiny pred odplávaním strávil v kníhkupectve a tešil sa na jazdenie na bicykli po Provence. Nemecko pritom navštívil už v roku 1935. Podľa pôvodných zámerov sa mal vrátiť o mesiac, ale ukázalo sa, že situácia v južnom Francúzsku, odkiaľ sa snažili dostať za oceán tisícky utečencov, je iná než sa zdala z newyorského pohľadu. Fryovi sa však podarilo čoskoro zorientovať a založil American Rescue Center (Americké záchranné stredisko), ktoré bolo zástenou pre rad aktivít zameraných na jediný cieľ - dostať zo zeme utečencov.

"Bol to výborný muž a skromný človek," spomínal na neho v roku 2000 Josef Fišera, ktorý sa zúčastnil počas vojny francúzskeho odboja a bol vtedy v Marseille. "Fry pomohol mnohým našim ľuďom a máme na neho tie najlepšie spomienky," dodal.

Počas 13 mesiacov, kedy bol Fry v Marseille, sa mu podarilo napojiť aj na ilegálne tranzitné siete, ktoré prevádzali ľudí bez dokladov do Španielska a do Portugalska, odkiaľ ešte odchádzali lode do Ameriky. Fry sa snažil poskytnúť utečencom dokumenty a víza, keď to bolo potrebné aj falošné. Jeho spolupracovníkov v centre tvorila hŕstka dobrovoľníkov. Neoceniteľné služby im poskytol aj vtedajší československý konzul v Marseille Vladimír Vochoč, ktorému sa v zmätku po porážke Francúzska podarilo udržať marseillský konzulát v chode až do marca 1941.

"Snažil sa dostávať von československých vojakov, aby mohli bojovať proti nacistom," spomínal Fry na Vochoča vo svojej knihe Surrender on Demand. "Pristúpil na to, že dá československý pas každému antifašistovi, ktorého za ním pošlem. Výmenou mu dám peniaze na to, aby mohol tlačiť ďalšie československé pasy, keď mu pôvodná zásoba už došla."

Neuveriteľný príbeh Slováka, ktorý prežil Osvienčim: Falšoval som valuty pre Hitlera

Povesť Fryovho komitétu a jeho víz a falošných pasov sa čoskoro rozšírila medzi utečencami prichádzajúcimi do Francúzska z celej Európy, ktorí potom čakali hodiny na schodisku pred úradovňou asociácie. Na zozname asociácie bolo nakoniec 15 000 ľudí a až 4 000 sa podarilo uniknúť deportácii a takmer istej smrti. Vedľa Bretona, Chagalla, Ernsta a Werfela to bol napríklad Claude Lévi-Strauss, Hannah Arendtová, Marcel Duchamp, Lion Feuchtwanger, Alma Mahlerová, Heinrich a Golo Mannovci či Arthur Koestler. Podľa niektorých historikov bolo vtedy vnímané ako značne neobvyklé, že biely protestant riskuje pri záchrane Židov.

Napríklad Chagalla, zadržaného pri záťahu proti Židom, sa Fryovi podarilo dostať z väzby, keď zatelefonoval na prefektúru a pohrozil, že v amerických novinách sa objaví, že jedného z najväčších svetových maliarov zatkla francúzska polícia.

V auguste 1941 však Frya vyhostili z Francúzska do Spojených štátov. Po návrate písal do týždenníka The New Republic, kritizoval "hlúpu" imigračnú politiku amerického ministerstva zahraničia a organizoval rôzne peňažné zbierky, ktoré pomohli utiecť pred Hitlerom ďalším ľuďom. Fry zostal skromný po celý svoj život. "Zachránili sme tisíce ľudských bytostí. Mali sme ich ale zachrániť niekoľkonásobne viac," napísal v jednom z listov.


Galéria

Varian Fry

Nástroje k článku



ZDROJ: sz
FOTO: wikipedia/Library of Congress;
VIDEO: YouTube

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články