ATENY - Kto boli a prečo ich zabili? V Aténach sa začalo vyšetrovanie týkajúce sa objavu stovky kostier nesúcich známky násilnej smrti, ku ktorej došlo pred viac ako 2500 rokmi. Píše o tom agentúra AFP.
VIDEO Veľký objav archeológov: Narazili na dávno stratené rodisko Ježišových apoštolov?!
Miesto činu: rozsiahla nekropola používaná od 8. do 5. storočia pred Kristom v Phalerone, jednom z prístavov antických Atén. Nie sú tu žiadne monumenty ani náhrobné nápisy ako na inom cintoríne antických Atén Kerameikos, ale jednoduché hrobky vyhĺbené v piesčitej pôde. Okrem nich existujú pozostatky hranice pre vyhorenie mŕtvych a veľké nádoby z pálenej hliny pre novorodencov a malé deti.
Práve na tomto mieste archeológovia od roku 2012 odkrývajú podivuhodné kostry: ruky mŕtvych boli zviazané na chrbte alebo na bruchu, niekedy boli zviazané aj nohy a niektorí mŕtvi spočívali tvárou k zemi, ako by mali byť ešte po smrti ponížení.
Výskum vyvrcholil minulý rok, kedy bola objavená hrobka s pozostatkami 80 mužov, ktoré boli spojené. Takýto nález nemá v Grécku obdobu, hovorí archeologička Stella Chrysulakiová.
Podľa prvých skúmaní ide o mladých a dobre živené mužov, ktorí boli uložení do hrobky v troch radoch, niektorí na chrbte, iní na bruchu a 52 z nich pochovali s rukami nad hlavou.
Ich život ukončila rana do hlavy. Zrejme išlo o popravu z politických dôvodov, ktorú možno podľa nálezu dvoch hrncov v hrobke datovať do doby 675 až 650 pred Kristom, vysvetľuje Chrysulakiová.
Bola to doba utvárania mestského štátu a prechodu k demokracii na pozadí silných politických otrasov a napätia medzi tyranmi, aristokratmi a obyčajnými občanmi, hovorí bioarcheologička Elenna Prevedoruová, ktorá vedie vyšetrovanie smrti týchto osôb na Americkej archeologickej škole v Aténach.
Archeológovia na základe opisov antických historikov Hérodota a Thukydida uvažujú o možnosti, že mŕtvi mohli byť stúpenci aristokrata a bývalého olympijského víťaza Kylóna, ktorý vyvraždil mocný klan Alkmeónovcov po zmarenom pokuse nastoliť tyraniu.
"Aby sme prípad vyriešili, používame všetky metódy, ktoré preslávili televízne detektívne seriály," žartuje Panajotis Karkanas, riaditeľ supermoderného laboratória Malcom Wiener pri Americkej archeologické škole.
Projekt zrejme bude trvať dlho, päť až sedem rokov, pretože zahŕňa všetkých ostatných pochovaných v nekropole, ktorých je viac než tisícka.
Dokonca aj mŕtvi bez príbehu, najmä stovky detí nízkeho veku, môžu vypovedať o životnom štýle a vtedajších chorobách a vrhnúť tak ďalšie svetlo na antické Atény, vraví Karkanas. Nezastupiteľnú úlohu tu podľa neho hrá bioarcheológia, ktorá môže skúmať zblízka človeka, jeho životné prostredie aj jeho každodenný život.
Písomné zdroje a dochované pamiatky, ktoré sú v tomto období starovekého Grécka vzácnejšie, vypovedajú predovšetkým o histórii elít a víťazov. "Keby sme sa opierali len o ne, aby sme dešifroval minulosť, bolo by to ako keby sme dnes čítali len noviny, aby sme sa dozvedeli, čo sa deje vo svete," dodáva Karkanas.
