Nedeľa, 19. november 2017. Meniny má Alžbeta, zajtra Félix.

Zašlé dôkazy o Hitlerových zverstvách: VIDEO Ľudí vyhnal z domov, donútil ich stavať TOTO

Ilustračné foto
Ilustračné foto
19.08.2017 21:08

SCHEVENINGEN - Pri plážach neďaleko Haagu pokryl piesok bunkre, ktoré tu boli postavené na Hitlerov rozkaz. Akoby tento piesok zakryl aj bolestivé spomienky, ktoré bunkre vyvolávajú. V posledných rokoch sú však tieto pozostatky zo železobetónu odhaľované pre turistov, ale aj pre oživenie národnej pamäti, píše agentúra AFP.


Posledný svedok opísal smrť Hitlera: Unikátne FOTO, neskutočné slová o diktátorovi

Podzemná sieť kazemat a tunelov je súčasťou Atlantického valu, ktorý Nemci postavili počas druhej svetovej vojny, aby hájili 5000 kilometrov pobrežia od Nórska po juh Francúzska pred ofenzívou spojeneckých vojsk.

Zašlé dôkazy o Hitlerových

Oblasť okolo Haagu bola považovaná za obzvlášť zraniteľnú pre svoje rozsiahle piesčité pláže. V roku 1942 Hitler nariadil, aby uprostred dún a lesov vybudovali 870 pevnostných objektov, z ktorých doteraz odhalili 470. Časť z nich dnes slúži ako zimovisko netopierov, iné sú otvorené pre verejnosť.

V roku 2008 sa dobrovoľníci z Múzea Atlantického valu na predmestí Scheveningenu pustili do reštaurovania bunkra s desiatimi miestnosťami v lese neďaleko tejto lokality, aby priblížili návštevníkom všedný deň nemeckých vojakov.

Vtedajší telefón, cedule v nemčine varujúce jednotky, že "nepriateľ načúva", vlhké prostredie a obmedzený priestor vracajú návštevníka o 75 rokov späť.

Zašlé dôkazy o Hitlerových

Guido Blaauw, podnikateľ, ktorého koníčkom je druhá svetová vojna, kúpil v oblasti Clingendael neďaleko centra mesta od vlády bunker, kde mal kedysi rakúsky nacistický pohlavár Arthur Seyss-Inquart, neskôr popravený za vojnové zločiny, vlastné podzemné útočisko.

Tesne po vojne, v čase veľkého nedostatku, Holanďania odnášali z týchto objektov drevo a káble. V nasledujúcich desaťročiach boli objekty ponechané svojmu osudu. V niektorých z nich sa hrali deti, iné holandská vláda nechala počas studenej vojny prebudovať na tajné veliteľské posty.

Pre mnohých však toto opevnenie zostáva smutnou pripomienkou nemeckej okupácie Holandska, vysvetľuje Deirdre Schoemakerová, hovorkyňa Európskej nadácie pre dedičstvo Atlantického valu.

V rokoch 1940 až 1945 Nemci vyhnali z domovov viac ako 100-tisíc obyvateľov Haagu a zrovnali so zemou tisíce domov, sedem škôl, tri kostoly a dve nemocnice, aby postavili svoje opevnenie. Bunkre navyše museli stavať Holanďania nasadení na nútené práce a podieľali sa na tom aj miestne firmy, ktoré dúfali v zisky.

Vojna mu zničila detstvo, ale nezlomila ho: Tínedžer, ktorý sa postavil nacistickému besneniu

Nikoho teda neudivilo, že po oslobodení mesta v máji 1945 obyvatelia Haagu rozhodli pochovať ich pod pieskom, aby tak zatlačili bolestnú históriu, o ktorej nechceli hovoriť, hovorí Deirdre Schoemakerová.

V roku 2014 niekoľko združení, ktoré chcú sprístupniť tieto pamiatky verejnosti, vyhlásilo Deň bunkrov, ktorý sa stretáva so stále väčším úspechom. Tento rok v júni prilákal tento deň viac ako 10-tisíc zvedavcov, ktorí si prezreli tri alebo štyri opevnené stanovištia na holandskom pobreží a prvýkrát aj na belgickom, uvádza Deirdre Schoemakerová.

"Starí ľudia, ktorí pamätajú vojnu, o ne dnes prejavujú väčší záujem," vyhlasuje Guido Blaauw, ktorý chce zo svojho bunkra vybudovať múzeum. Mnohí ľudia však váhajú s tým, aby sa k tomuto obdobiu vracali. Naopak tridsaťjedenročný nemecký turista Sebastian Frank súdi, že tieto pevnostné objekty symbolizujú časť histórie, ktorej je potrebné pozrieť sa priamo do očí, aby sa už nikdy neopakovala.


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku



ZDROJ: ČTK, szRepro
FOTO: YouTube/ODN, profimedia.sk;
VIDEO: YouTube/oDN

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články