Streda, 22. november 2017. Meniny má Cecília, zajtra Klement.

Neuveriteľný príbeh Slováka, ktorý prežil Osvienčim: Falšoval som valuty pre Hitlera

Adolf Burger prežil holokaust a napísal o tom knihu, ktorá sa stala námetom pre oscarový film
Adolf Burger prežil holokaust a napísal o tom knihu, ktorá sa stala námetom pre oscarový film
11.08.2017 09:12

VEĽKÁ LOMNICA/PRAHA - Po smrti svojej ženy v Osvienčime som mal dve možnosti: Ísť na drôt, chytiť sa 1000 voltov a byť mŕtvy. Rozhodol som sa ale pre život, aby som mohol napísať o tom, čo tu urobili," povedal raz typograf a publicista židovského pôvodu Adolf Burger. A aj to splnil. Burger prežil so šťastím nacistické vyhladzovacie tábory, kde sa ako väzeň zúčastnil operácie Bernhard, nemeckého projektu falšovania platidiel spojencov. Narodil sa pred 100 rokmi, 12. augusta 1917.


Na otázku viery v boha raz Burger povedal: "Keď som stál v Osvienčime na rampe v triediacom komande a prišiel vlak s viac ako dvetisíc osem až dvanásťročných detí, z ktorých si Mengele vybral dvojčatá a ostatné poslal do plynovej komory, hovoril som si a hovorím si to dodnes: "Kde si bol bože, že si toto dopustil? Na dovolenke? Alebo si spal?"

Neuveriteľný príbeh Slováka, ktorý

Burger sa narodil vo Veľkej Lomnici pri Poprade na Slovensku. V mladosti bol členom sionistickej organizácie, ktorú neskôr ako dospelý krátko aj viedol. Rodina sa presťahovala do Popradu a potom do Bratislavy. Vyučil sa za tlačiara, v rokoch 1937-1939 slúžil v československej armáde a od roku 1939 pracoval v arizovanej bratislavskej tlačiarni Horváth & Co. Po vypuknutí vojny sa zapojil do tajnej odbojovej skupiny mladých komunistov, ktorá sa venovala záchrane slovenských Židov pred transportmi. Adolf tlačil falošné krstné listy (pred transportmi totiž boli vtedy na Slovensku chránení Židia zo zmiešaných manželstiev a tí, ktorí sa nechali pokrstiť pred rokom 1938). V auguste 1942 bola akcia prezradená a Burgera chytili, zatkli a spolu s jeho ženou Gisele transportovali do Osvienčimu. Gisele potom nacisti (sedem mesiacov po svadbe) poslali týždeň pred Vianocami do plynu. Mala iba 22 rokov. 

V priebehu vojny sa v hlavách predstaviteľov nacistického Nemecka zrodil plán, ako získať valuty. V tábore Sachsenhausen na ten účel potom vznikla najväčšia peňazokazecká a falzifikátorská dielňa v dejinách s cieľom oslabiť britskú menu a vykonávať ďalšie finančné machinácie. Projekt dostal názov operácia Bernhard.

Koncentračný tábor Sachsenhausen
Neuveriteľný príbeh Slováka, ktorý

Tam bol v roku 1944 povolaný z Osvienčimu aj Burger, ktorý tu pracoval spolu s ďalšími 130 väzňami, medzi ktorými bol aj známy ruský falšovateľ Salomon Smoljanov. Vyrábali sa tu falzifikáty libier, dolárov, ale aj poštových známok, pasov či preukazov sovietskej NKVD. "Falšovalo sa tu takmer všetko, čo bolo treba. Doklady, pasy, písomnosti, známky," povedal Slovák, ktorý ale vedel, kde je. "Každý večer, keď som išiel spať, hovoril som si, ty si mŕtvy na dovolenke. Máš jedlo a bielu posteľ, ale si mŕtvy." 

Burger ukazuje jednu z falošných britských bankoviek
Neuveriteľný príbeh Slováka, ktorý

Dielňa sa zameriavala najmä na britské libry, ktorých vyrobila 132 miliónov. Na bankovkách prepichovali kráľovnú. Burger to vysvetlil: "librové bankovky sú veľké. Angličania ich nenosili v peňaženkách, ale prehnuté a prepichnuté zapínacím špendlíkom. Súčasťou výroby bankoviek bolo aj ich opotrebenie, ktoré malo simulovať obeh. Preto sa bankovky prepichovali. Rozhodli sme sa ich prepichovať tam, kde by ich Angličania neprepichovali - v symbole kráľovnej." 

S blížiacou sa frontou vo februári 1945 bol spolu s ostatnými z falšovateľského komanda prevezený do rakúskeho Mauthausenu a neskôr do Ebensee. Podľa plánu mala byť celá skupina zlikvidovaná. Iba rýchly postup Američanov a zásah rakúskych partizánov skrížil plány "esesmanov" pochovať všetko a všetkých v tamojších podzemných dielňach. "V Ebensee bola jedna časť podmínovaná a my sme mali vyletieť do vzduchu. Ale Američania prišli tak rýchlo, že to nestihli. A my sme ostali živí," rozprával Burger. 

Neuveriteľný príbeh Slováka, ktorý

Po oslobodení sa mu vďaka vypožičanému fotoaparátu zdokumentovať nacistické zverstvá, čo potom poslúžilo ako základný materiál na jeho prvú publikáciu o koncentračných táboroch Číslo 64401 hovorí. "Keď som sa po vojne vrátil do Prahy, hneď v máji som sa hlásil na polícii. Prosil som ich, aby zavolali do štátnej banky, že tam budú určite falzifikáty. Tam sa dušovali, že žiadne nemajú. Nakoniec priniesli v kufri asi päťsto kusov, zhruba tretina boli sfalšované. Díval som sa práve na dierku na obrázku kráľovnej - to ostatné, čísla a tak, boli robené presne tak, že by sa to nepoznalo."

Nikto neveril, že je to pravda: Hrôza Varšavského geta, státisíce ľudí poslali do plynu

Po vojne odišiel Adolf do Popravu, kde ale nikoho nenašiel, pretože celá rodina zahynula v Osvienčime. Hlinkovi gardisti deportovali jeho mamu len týždeň pred príchodom Červenej armády do Ravensbrücku kde zomrela. Jej druhý muž ju nasledoval a zomrel v Sachsenhausene. Burger potom odišiel do Prahy, kde sa znovu oženil (mal tri deti) a kde viedol tlačiareň až do procesu s Rudolfom Slánskym. Potom bol ako Žid preradený na prácu v lodenici, neskôr na čistenie mesta, až sa nakoniec stal riaditeľom taxislužby. 

Pod dojmom popierania holokaustu neonacistami sa začal neskôr venovať aj novinárskej činnosti a zdokumentoval celú falšovateľskú akciu v knihe Komando falšovateľov, ktorá vyšla v roku 1983. Knihu po páde komunizmu prerobil, doplnil a vydal v roku 2007 pod názvom Diablova dielňa.

Neuveriteľný príbeh Slováka, ktorý

V 90. rokoch chodieval často na besedy v Nemecku, kde rozprával o svojich zážitkoch. Jeho knihy vyšli v češtine, nemčine, japončine aj hebrejčine. V roku 2001 dostal nemecký Rad za zásluhy. V roku 2007 bol na motívy Burgerovej knihy nakrútený rakúsko-nemecký film Diablova dielňa, ktorý dostal Oscara ako najlepšie zahraničné dielo. Burger zomrel 6. decembra v Prahe vo veku 99 rokov. 


Galéria

Adolf Burger prežil holokaust Koncentračný tábor Sachsenhausen Burger ukazuje jednu z

Nástroje k článku



ZDROJ: ČTK, np
FOTO: SITA/AP, profimedia.sk

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články