MNÍCHOV - Meno Johann Reichhart sa nespája vyložene iba s nacistickým Nemeckom, ale pre svoju "schopnosť zabíjať" sa stal jedným z najobávanejších mužov Tretej ríše. Hlavný nemecký kat sa postaral o smrť 3 165 ľudí, pričom veľká väčšina popráv sa uskutočnila počas druhej svetovej vojny. So svojou gilotínou zrážal hlavy nielen zločincom, ale aj odporcom režimu či bojovníkom v odboji. Kvôli svojmu povolaniu si vyložil prezývku Lovec hláv.
Najstrašnejší kat v ľudských dejinách: Stalinov poskok vlastnoručne zavraždil 10-tisíc ľudí!
"Zabíjal rýchlo, efektívne a bez výčitiek. Za nacistického režimu Johann Reichhart popravoval zločincov a odporcov a po skončení vojny vešal nacistov pre Spojencov. Až do konca svojho života veril vo výhody trestu smrti. Reichhart mal ambíciu stať sa najlepším katom v Nemecku, istý si tým, že je majstrom svojho umenia. Nikto nebol v zabíjaní rýchlejší ako on. Slúžil nacistom, ale slúžil aj Weimarskej republike a Spojencom. Dôležitá bola profesia, nie momentálna vláda. Jednoducho bol dobrý v tom, čo robil," napísal o ňom podľa portálu MailOnline novinár Marc von Luke.
Johann Reichhart sa narodil 29. apríla 1893. Bojoval za svoju krajinu v prvej svetovej vojne a v čase mieru sa stal mäsiarom. V roku 1924 požiadal bavorské ministerstvo spravodlivosti v Mníchove o miesto popravcu, ktoré sa uvoľnilo po jeho odchádzajúcom strýkovi. Administratíva mu sľúbila 150 zlatých mariek za každú popravu gilotínou. Prestávka v popravách ho prinútila začať podnikať v susednom Holandskom, ale po nástupe Hitlera k moci v roku 1933 mal o živobytie opäť postarané.
Reichhart sa zhostil svojej úlohy so zápalom a dokonca vylepšil gilotínu tak, aby bola ľahšia, mobilnejšia a doba popravy sa znížila na štyri sekundy. Jednou z jeho najslávnejších obetí sa stala 21-ročná Sophie Schollová, členka odbojového hnutia Biela ruža, ktoré šírilo protinacistické letáky.
Kat na popravách, ktoré sa odohrávali ako na bežiacom páse, zbohatol. Ročne dostával 3000 ríšskych mariek plus bonus 65 ríšskych mariek za každú hlavu. Stačilo to na to, aby si kúpil honosnú vilu na mníchovskom predmestí. Ženatý otec troch detí sa stal takým známym, že jeho potomkom sa v škole posmievali, že ich rodič je stínač hláv. Neblahá povesť priviedla jedného z jeho synov napokon k samovražde.
Po porážke nacistov skončil Reichhart v Landsbergskej väznici a paradoxne pomohol Spojencom obesiť 156 nacistických dôstojníkov. V novembri 1949 ho nemecký tribunál odsúdil na dva roky v pracovnom tábore a zabavenie polovice jeho majetku. Mal zakázané vykonávať verejnú funkciu, voliť aj politicky sa angažovať. Nesmel vlastniť motorové vozidlo a mať vodičský preukaz. Napokon musel zaplatiť aj náklady za súdny proces vo výške 26-tisíc mariek.
Finančne zruinovaný a po rokoch, ktoré žil sám, zomrel v decembri 1972 v opatrovateľskom domove v blízkosti Mníchova.
