MOSKVA/PRAHA - Osemnásťročný nemecký mladík Mathias Rust pred 30 rokmi skomplikoval život nielen sovietskym pohraničníkom, ale aj vysoko postaveným generálom. V pomalej cessne, s ktorou odštartoval z Helsínk, prekonal 750 kilometrov prísne stráženého vzdušného priestoru, než 28. mája 1987 večer pristál na moste neďaleko Červeného námestia. Okrem Rusta, odsúdeného na štyri roky, na jeho let doplatil aj rad činiteľov, ktorí stáli v ceste Michailovi Gorbačovovi.
Historici o najzvrátenejšom období dejín: Takto by dopadli Slováci, keby vyhrali vojnu s Hitlerom!
"Chcel som svojím letom vybudovať pomyselný most medzi Východom a Západom. Ukázať, že mnoho Európanov túži po zlepšení vzájomných vzťahov medzi blokmi," popisoval po rokoch Rust svoju motiváciu k činu, ktorý sa dostal do médií na oboch stranách železnej opony. Napríklad aj vďaka britskému lekárovi Robinovi Stottovi, ktorý sa práve v Moskve zdržiaval na protijadrovej konferencii a mladíkovo pristátie v centre sovietskej metropoly natočil. Noviny po celom svete vytlačili aj fotografie bielej cessny zaparkovanej na dohľad Kremľa.
"Na všetkých okolo to urobilo veľký dojem, aj milicionári okolo hovorili, aký je to statočný chlapec," spomínal doktor Stott na atmosféru na mieste predtým, než Rusta po približne dvoch hodinách konečne zatkli. A veľkú dávku odvahy mladíkov čin naozaj vyžadoval, sovietska protiletecká obrana bola považovaná v polovici 80. rokov za prakticky nepriechodnú a jej velitelia neváhali dať povolenie na použitie zbraní. Dôkazom bolo zostrelenie kórejského boeingu nad Sachalinom, pri ktorom v septembri 1983 zahynulo 269 ľudí.
Avšak možno práve táto tragédia, ktorý vyvolala po celom svete vlnu nevôle, v kombinácii so zmätkami a nutnou dávkou šťastia zachránila Rustovi život. "Počítal som s tým, že moje šance na prežitie sú päťdesiat na päťdesiat," priznal neskôr Mathias Rust. Sovieti ho sprvu podozrievali, že let bol súčasťou širšieho sprisahania (ráno 28. mája z mosta, na ktorom pristál, kvôli údržbe zložili trolejbusové drôty, ktoré vrátili o deň neskôr), nakoniec ale moskovská justícia uznala, že konal sám.
Trest bol však tvrdý, najmä pre mladíka zo Západu, ktorý až v júni 1987 oslávil 19. narodeniny. V septembri 1987 dostal Rust za nezákonný vstup, porušenie pravidiel leteckej dopravy a výtržníctvo štyri roky v pracovnom tábore. Trest si síce mohol odpykať v moskovskej väznici Lefortovo, napriek tomu to pre neho bolo tvrdé. "Dvadsaťtri hodín denne som bol zavretý v cele, nemohol som poriadne jesť a dosť som schudol," opísal podmienky za mrežami, odkiaľ sa dostal vďaka milosti už v auguste 1988.
Na čin mladého nemeckého pilota, ktorý pred svojím historickým letom strávil za riadiacimi pákami iba 50 hodín, doplatila aj časť sovietskeho vedenia. Najmä vysoko postavení predstavitelia armády, ktorí stáli v opozícii Gorbačovovej politike perestrojky a glasnosti. K odchodu na odpočinok prinútili ministra obrany Sergeja Sokolova, skončil šéf protivzdušnej obrany aj ďalších viac ako 150 dôstojníkov. Uvádza sa, že to bola najväčšia čistka vo vedení Červenej armády od 30. rokov.
Na slobodu mladý Nemec vyšiel krátko po moskovskom summite, na ktorom Ronald Reagan s Michailom Gorbačovom dokončili proces uzatvárania Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Vďaka tomuto gestu dobrej vôle, ako sa Rustovo prepustenie vykladalo, strávil vo väzení len 14 mesiacov. "Myslím, že to svedčí aj o celkovom zlepšení vzťahov medzi našimi krajinami," povedal sovietskej agentúre TASS krátko predtým, než nastúpil v Moskve do lietadla, ktoré ho dopravilo domov.
Po návrate do Nemecka sa Rust stal celebritou, jeho život však nabral nečakaný smer. V roku 1989 počas civilnej služby v nemocnici pobodal sestričku, ktorá ho odmietla pobozkať a bol odsúdený na dva pol roka. V roku 2001 sa dostal do sporu so zákonom znova, a to kvôli ukradnutému svetru, neskôr bol stíhaný aj pre podvody. Živil sa rôzne, skúšal profesionálne hrať poker, a keď sa pred piatimi rokmi pripomínalo výročie jeho činu, pracoval pre investičnú banku a tiež učil jogu.
