AUDŽA - Prinášame vám míľniky v živote niekdajšieho irackého prezidenta z rokov 1979-2003 Saddáma Husajna, počas ktorého vlády bolo podľa odhadov pri rôznych čistkách a genocídach zabitých najmenej štvrť milióna ľudí. Iracký diktátor sa narodil práve dnes pred 80 rokmi, 28. apríla 1937.
28. apríl 1937
Narodený v dedine Audža pri meste Tikrít severne od Bagdadu v rodine drobného roľníka.
1957
Vstúpil do vtedy zakázanej Socialistickej strany arabskej obrody (Baas).
1958
Zatknutý komunistami za vraždu svojho švagra. Vo väzení strávil polroka.
7. október 1959
Odsúdený na trest smrti za pokus o atentát, ktorým mal byť odstránený premiér Abdal Karím Kásim. Saddám, ktorý utrpel zranenie na nohe, utiekol do Sýrie a potom do Egypta.
8. február 1963
Po baasistickom prevrate sa vracia do Iraku.
Október 1964
Zatknutý pre účasť v sprisahaní, ktoré malo zvrhnúť prezidenta Khalifa Salima Arifa. Z väzenia utiekol.
17. júl 1968
Spoluorganizátor vojenského prevratu strany Baas. Moc prevzala Rada revolučného vedenia (RRV) na čele s Ahmadom Haasanom Bakrom. Husajn sa stal námestníkom predsedu.
16. júl 1979
Stal sa prezidentom, premiérom aj šéfom RRV.
22. september 1980
Poslal vojská do Iránu, začiatok iracko-iránskej vojny, ktorá si vyžiadala milión obetí a skončila sa 20. augusta 1988.
1982
Masaker asi 150 šiitov v mestečku Dudžail. Iracké ozbrojené sily prepadli mesto v odvete za pokus o atentát na Husajna.
1987 - 1988
Počas likvidačnej operácie Anfál proti Kurdom na severe Iraku zahynulo viac ako 180-tisíc osôb.
17. marec 1988
Nariadil chemicky bombardovať kurdské mesto Halabdža, zomrelo približne 5000 ľudí.
2. august 1990
Pod Saddámovým vedením Irak obsadil Kuvajt.
17. január 1991
Čelil útoku spojencov na čele s USA vo vojne v Perzskom zálive za oslobodenie Kuvajtu (operácia Púštna búrka). Skončila 28. februára a vyžiadala si 145-tisíc mŕtvych.
Marec 1991
Brutálne potlačil kurdské a šiitské povstanie na severe a juhu krajiny.
23. február 1996
Nariadil zastrelenie svojich dvoch zaťov, ktorí odišli v auguste 1995 do Jordánska a neskôr sa vrátili do Iraku.
16.-19. december 1998
Čelil vojenskej operácii USA a Británie kvôli nespolupráci Iraku so zbrojnou komisiou OSN.
15. október 2002
V referende bol opäť zvolený za prezidenta krajiny na ďalších sedem rokov. Hlasovalo pre neho sto percent voličov.
8. november 2002
RB OSN ho v rezolúcii varovala pred vážnymi následkami, ak nesplní podmienky inšpekcií OSN.
7. marec 2003
USA, Británia a Španielsko stanovili Iraku ultimátum do 17. marca na splnenie odzbrojovacích požiadaviek.
17. marec 2003
Saddám prvýkrát priznal, že Irak v minulosti vlastnil zbrane hromadného ničenia, teraz ich ale údajne už nemá.
18. marec 2003
Prezident USA George Bush oznámil, že Husajn so svojimi synmi musí opustiť Irak do 48 hodín, aby sa vyhol vojne.
20. marec 2003
Začiatok americko-britskej invázie do Iraku.
9. apríl 2003
Spojenci ovládli Bagdad, koniec Saddámovho režimu. Na námestí Firdus v centre mesta padla jeho obria socha.
3 júl 2003
USA ponúkli odmenu 25 miliónov dolárov za akúkoľvek informáciu vedúcu k jeho dolapeniu.
22. júl 2003
Synovia Udaj a Kusaj boli zabití počas operácie americkej armády v Mosule na severe krajiny.
13. december 2003
Zadržaný bez odporu americkými vojakmi v pivnici jednej farmy v dedine Daúr južne od Tikrítu.
30. jún 2004
Američania ho odovzdali irackej spravodlivosti.
1. júl 2004
Spolu s ďalšími jedenástimi vysokými predstaviteľmi jeho režimu si v Bagdade vypočul obvinenia z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v siedmich bodoch.
19. október 2005
So Saddámom a ďalšími obvinenými začal v Bagdade súd kvôli masakru v Dudžaile v roku 1982. Obvinený bol 17. júla 2005.
21. august 2006
V Bagdade sa začal proces so Saddámom a ďalšími za genocídu v operácii Anfál.
5. november 2006
Husajn bol irackým tribunálom odsúdený na trest smrti obesením za podiel na masakri šiitov v Dudžaile.
26. december 2006
Iracký odvolací súd potvrdil rozsudok smrti.
30. december 2006
Saddám Husajn bol popravený na základni irackej armády Kázimíja v Bagdade.
31. december 2006
Bol pochovaný na rodinnom pozemku v rodnej dedine Audža.
