PRAHA - Pred 69 rokmi, 25. februára 1948, uchvátila moc v Československu komunistická strana, ktorá sa stala hegemónom politickej scény na viac ako 40 rokov. Komunisti síce formálne získali vládu nad zemou cestou, ktorá bola v súlade s ústavou, v skutočnosti ale celý proces sprevádzal tvrdý nátlak na politikov vrátane prezidenta Edvarda Beneša. Na vytlačeniu ostatných strán sa navyše KSČ starostlivo pripravovala.
Samotný 25. február bol iba vyvrcholením celej série udalostí, ktoré začali o rok skôr. Od začiatku roku 1948 potom začali komunisti stupňovať kampaň za znárodňovanie priemyslu a posilňovali svoje pozície v bezpečnostných zložkách. Boj o prevzatie moci vrcholil v polovici februára, kedy minister vnútra Václav Nosek odvolal z funkcie nekomunistických policajných riaditeľov a nahradil ich komunistami. Po prudkej debate vláda rozhodla, že sa prepustení riaditelia musia vrátiť, Nosek to však odmietol.
Pred štvrťstoročím zanikla jedna obrovská éra: My prezidenti konštatujeme, že tento subjekt končí
Ministri strán národne socialistickej, slovenskej demokratickej a ľudovej sa rozhodli podať demisiu, ak sa Nosek vládnemu rozhodnutiu nepodriadi. Chceli tak buď donútiť komunistov, aby sa podriadili vláde, alebo vyvolať krízu, ktorú by riešilo vymenovanie úradníckej vlády a vypísanie predčasných volieb. Komunisti však vláde nevyhoveli, a tak 20. februára podali ministri trojice strán demisiu. Sociálna demokracia, v ktorej mali komunisti čiastočne vplyv, zostala vo vláde.
Demisiu tak podalo 12 z 26 členov vlády, teda menšina, a vláda, nemohla byť podľa zákonných predpisov rozpustená. Prezident Beneš sa spočiatku zdráhal demisiu ministrov prijať, po nátlaku komunistov to ale 25. februára urobil a podpísal dekréty ministrom, ktorých namiesto nich navrhla KSČ. Predseda strany Klement Gottwald tak mohol oznámiť porážku reakcie a víťazstvo pracujúceho ľudu. Započala tak dlhá vláda KSČ, sprevádzaná tvrdými represiami, ktoré skončili až na jeseň 1989.
