PARÍŽ - Situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv sa vlani vo svete výrazne zhoršila. Môžu za to predovšetkým politici, ktorí používajú rétoriku strachu a nenávisti podobnú tej zo 30. rokov 20. storočia a zo spoločnosti vyčleňujú určité skupiny ľudí. Vo výročnej správe o ľudských právach vo svete to uviedla organizácia Amnesty International (AI). Za zhoršenie situácie podľa nej môžu do značnej miery najmocnejšie štáty, ktoré poľavujú v tlaku na dodržiavanie ľudských práv vo svete.
Stále viac politikov zo Spojených štátov, Európy, ale aj ďalších krajín sveta podľa AI vlani rozdeľovalo vo svojich výrokoch spoločnosť na "my" a "oni" a stavali tak určité časti spoločnosti na pranier. Medzi ľuďmi sa šírili taktiež viac, než tomu bolo v minulosti, strach a nenávisť. Množstvo vplyvných štátov pritom začalo v mene hospodárskeho prospechu a posilňovaniu bezpečnosti ignorovať porušovanie ľudských práv. Absencia odozvy na masové krutosti viedla na mnohých miestach k ich ďalšiemu šíreniu.
"Kontroverzné vyvolávanie strachu sa celosvetovo stalo nebezpečnou hybnou silou. Či už ide o Donalda Trumpa, Viktora Orbána, Recepa Erdogana alebo Rodriga Duterteho, stále viac politikov, ktorí sa označujú za bojovníkov proti establishmentu, sa oháňa agendou, ktorá z jedných robí psov duričov a z iných obetných baránkov," uviedol generálny tajomník Al Salil Shetty.
Vlády mnohých krajín podľa Amnesty International ingorovali vojnové zločiny, presadili dohody, ktoré oslabujú právo na azyl, prijali zákony, ktoré porušujú slobodu prejavu, ospravedlňovali mučenie a sústredili sa vo svojich útokoch na utečencov a migrantov. Medzinárodné právo nezákonným vracaním utečencov do vlasti, kde boli v ohrození, porušilo podľa AI vlani 36 štátov. Vlaňajší rok priniesol trend čoraz viac rozzúrených a svárlivých politikov s "trumpovskou jedovatou rétorikou" plnou nenávisti a šírenia strachu. Prvými terčami ich útokov sa stali utečenci, ktorých politici často svojimi výrokmi zbavovali ľudskosti. "Ak sa prestaneme jeden na druhého pozerať ako na ľudské bytosti, priblížime sa ok okraju priepasti," uviedol Shetty.
Zlý minuloročný stav v oblasti ľudských práv sa podľa ľudskoprávnej organizácie tento rok ešte zhoršil. Dôvodom je okrem iného fakt, že mnoho vyspelých krajín začalo ustupovať nielen z obrany ľudských práv v zahraničí, ale aj na domácej scéne. V správe Amnesty International kritizuje medzinárodnú nevšímavosť voči vojnovým zločinom v krízových oblastiach. Politici stále častejšie vykresľujú ľudské práva ako prekážku národných záujmov.
Riešením súčasnej krízovej situácie je podľa AI jedine to, že sa politikom, ktorí ľudské práva označujú za hrozbu pre hospodársky rozvoj alebo bezpečnosť, na odpor postavia jednotliví občania. Potreba zabojovať za základné hodnoty ľudskej dôstojnosti a rovnosti nikdy nebola väčšia, uvádza správa. Organizácia konkrétne kritizuje prenasledovanie novinárov, blogerov a ďalších prodemokratických aktivistov napríklad v Bangladéši, Číne, Kongu, Egypte, Iráne či Saudskej Arábii. K násilnostiam aj vojnovým zločinom dochádzalo vlani okrem iného v Jemene, Sýrii, Južnom Sudáne a Sudáne.
Za tvrdé zákroky proti právam utečencov správa kritizuje Maďarsko, ktoré podľa nej podporilo ideu "pevnosti Európy", ale aj Barmu, kde dochádza k prenasledovaniu moslimskej menšiny Rohingov. Za nezákonnú označuje správa vlani uzatvorenú migračnú dohodu Európskej únie s Tureckom. Francúzsko si vyslúžilo kritiku za prehnane tvrdé bezpečnostné opatrenia v predĺženom výnimočnom stave. Za prenasledovanie státisícov ľudí po zmarenom puči má správa ťažké srdce na Turecko. Rusko zas kritizuje za boj proti mimovládnym organizáciám, ktorých pracovníkov označuje za "cudzích agentov". Na Filipínach vážne porušovanie ľudských práv podporoval vlani prezident Duterte v rámci protidrogového boja. Správa tiež upozorňuje, že od vlaňajška sa stupňujú prejavy obmedzovania práv homosexuálov a žien. V tejto súvislosti spomína Poľsko, kde snahy obmedziť rozhodovanie žien o umelom prerušení tehotenstva vyvolalo masové demonštrácie.
Obavy o budúcnosť dodržiavania ľudských práv po celom svete vyvolala podľa AI vlani americká "volebná kampaň poznačená rétorikou diskriminácie, nenávisti a xenofóbie" a nenávistné útoky pribudli takisto v súvislosti s referendom o odchode z EÚ v Británii. Česko si zas vyslúžilo kritiku predovšetkým za prejavy nenávisti voči imigrantom a utečencom.
