MOSKVA/PRAHA - Bez akejkoľvek pocty, v tichosti a absolútne tajne bol pred 55 rokmi, 1. novembra 1961, pochovaný jeden z najkrvavejších vodcov 20. storočia. Nabalzamované telo Josifa Stalina v noci zložili z podstavca v mauzóleu na Červenom námestí, vyzliekli z parádnej uniformy a bez akéhokoľvek obradu uložili v jednoduchej drevenej rakve do hrobu pri Kremeľskej stene.
Posledné dni Stalina: Vystrašení lekári sa báli diktátora ZSSR dotknúť, keď zomieral
Nabalzamovaný Stalin bol umiestnený do mauzólea vedľa svojho predchodcu, zakladateľa sovietskeho štátu Vladimíra Iľjiča Lenina, po svojej smrti v roku 1953. Pôvodný Stalinov pohreb, ktorého sa krátko pred svojou vlastnou smrťou zúčastnil aj šéf československých komunistov Klement Gottwald, bol sprevádzaný dramatickými udalosťami. V okolí moskovského Trubného námestia vznikla panika a tlačenica, pri ktorej bolo ušliapaných zrejme niekoľko sto, ale podľa niektorých odhadov aj niekoľko tisíc ľudí.
O tri roky neskôr na 20. zjazde komunistickej strany zazneli výhrady proti Stalinovej prítomnosti v Leninovej hrobke. Sovietsky vodca Nikita Chruščov vtedy odhalil Stalinov kult osobnosti a jeho zločiny a na návrh robotníkov z niekoľkých závodov potom 22. zjazd KSSZ v októbri 1961 rozhodol ponechať mauzóleum výhradne pre Lenina.
Stalin, ktorý sa narodil v Gruzínsku 21. decembra 1879, vládol Sovietskemu zväzu železnou rukou od roku 1927. Do čela boľševikov sa dostal v roku 1922 na návrh Lenina, ktorý bol v tom čase šéfom vlády a neformálnym vodcom strany. Neskôr Lenin vo svojom testamente varoval pred tým, aby Stalin získal veľkú moc, pre jeho zlé vlastnosti. V roku 1927 Stalin postupne zlikvidoval všetkých svojich politických protivníkov a stal sa neobmedzeným vládcom ZSSR. Jeho diktátorské praktiky si podľa amerického politológa Rudolpha Rummela vyžiadali životy najmenej 42 miliónov ľudí.
