VARŠAVA - Podľa rozhodnutia najvyššieho šéfa SS Heinricha Himmlera začal 1. októbra 1941 na predmestí poľského Lublinu vyrastať tábor, ktorý vstúpil do dejín pod názvom Majdanek. Pôvodne bol určený pre sovietskych vojnových zajatcov, ktorí tiež pracovali a vo veľkom umierali už pri jeho budovaní. Vo februári 1943 sa ale účel tábora zmenil a Majdanek sa stal súčasťou "konečného riešenia židovskej otázky", ako znel v nacistickej terminológii názov pre program vyhladenia Židov.
Majdanek bol jedným z miest, kde nacisti používali na masové vraždenie pesticíd Cyklon B; len plynové komory ale niekedy na dokončenie ich neľudských plánov nestačili. Na jeseň 1943 pri najväčšom Nemcami organizovanom masakri Židov počas druhej svetovej vojny prišli k slovu strelné zbrane. Od rána do neskorého popoludnia 3. novembra 1943 zahynulo v Majdanku a blízkych táboroch Trawniki a Poniatowa zhruba 43-tisíc židovských väzňov, ktorých postrieľali členovia SS a ich miestni pomocníci.
Ako vyhladzovací tábor fungoval Majdanek až do leta 1944, kedy sa k nemu začal približovať front. Nacisti sa, podobne ako na iných miestach, pokúšali zakryť svoje zločiny, kvôli rýchlemu postupu Červenej armády sa im však tábor zničiť nepodarilo.
Masaker, ktorý nacisti tajili! 33-tisíc mŕtvych za pár dní, obete pri pohľade na smrť zošediveli
Keď do neho 22. júla 1944 vstúpili sovietski vojaci, stála väčšina zariadení na svojom mieste a stojí doteraz, na pamiatku obetí tunajšieho vraždenia. Počet ľudí, ktorí v Majdanku v priebehu necelých troch rokov zahynuli, sa teraz odhaduje na 80-tisíc.
