JASY/PRAH - Približne 13.200 Židov bolo pred 75 rokmi zabitých v rumunských Jasoch na severovýchode krajiny. Jeden z najhorších protižidovských pogromov v histórii, ktorý začal 27. júna 1941, mali na svedomí miestni policajti, žandári a vojaci. Trojdňový masaker sa odohral ešte pred rozhodnutím nemeckých nacistov o vykonaní "konečného riešenia židovskej otázky" a na svedomí ho mal režim rumunského pronemeckého diktátora Iona Antoneska.
Potomkovia TOP nacistov prehovorili: Rodinné väzby s monštrami im takto zničili životy
Za pogromom mala byť podľa špekulácií údajná podpora miestnych židov sovietskym vojakom, ktorí mali pristávať v padákoch za mestom, čo ale nebolo nikdy potvrdené. Židovské obyvateľstvo oficiálne 27. júna 1941 obvinili zo sabotáže. V Jasoch následne zabili okolo 8000 židov, ďalšie tisíce postrieľali alebo donútili nasadnúť do "vlakov smrti", ktoré jazdili osem dní sem a tam po zemi.
V roku 1946 stálo pred ľudovým súdom 57 ľudí obvinených z pogromu. Proti nim svedčilo cca 160 preživších. Na doživotie za vojnové zločiny a zločiny proti mieru odsúdili 24 ľudí, ďalší dostali od 15 do 20 rokov. Len málo z nich si ale celý trest odpykalo.
Upálenie židov v Bialystoku
Pred 75 rokmi, 27. júna 1941, upálili nemeckí vojaci v poľskom Bialystoku až 2000 židov. Nemci ich nahnali do budovy Veľkej synagógy, ktorú podpálili. Smrti unikli zhruba len tri desiatky osôb, ktorým sa podarilo zachrániť útekom bočným vchodom, ktorý im otvoril jeden z poľských dozorcov. Celú vojnu prežil podľa historikov iba každý stý obyvateľov bialystockej židovskej komunity, ktorú pred vypuknutím vojnového konfliktu tvorilo okolo 60.000 ľudí.
