BRATISLAVA - V roku 1916 bojovali Slováci nielen vo vojne, ale predovšetkým s vojnovými následkami. Nedostatok liekov a lekárov sa odrazil najmä na vysokej úmrtnosti. Lieky zdraželi natoľko, že sa medzi ľuďmi rozšíril hlúpy blud.
V mnohých okresoch lekár chýbal a ak bol, väčšinou starý, ktorý nestíhal obehať pacientov. Neľahké okolnosti však nahrávali ľudskej hlúposti a darebáctvu, ktoré chorobu zahaľovalo do rúcha nábožnosti. „Keď Pán Boh chce, ožije, a keď chce, umre,“ dušovali sa ľudia zalamujúci rukami.
Storočné noviny varovali pred utajovaným zlom: Aj Slováci sa museli podrobiť prehliadke
Ako ďalej písali Slovenské ľudové noviny z 26. mája 1916, ľud sa často vyhováral na „Boha“ a príbuzní nepohli ani prstom, aby chorému pomohli uzdraviť sa. To bola jedna z najrozšírenejších „chorôb“. „Nechce sa im obstarať povôz, ľúto im je zaplatiť lekára a lieky, zavrú dvere na kľúč, nechajú chorého ‚na Božiu opateru‛ a idú po svojej robote,“ kritizovali noviny.
Kvôli tomuto bludu zomierali tisíce detí a dospelých. Ľudia sa chceli vyhnúť opatere, starostiam a peňažným výdavkom, preto podľa novín svoju neochotu radšej zaobaľoval do pobožnostkárstva.
