WANDLITZ - Bývalá vila ministra propagandy tretej ríše Josepha Goebbelsa je záťažou pre jej majiteľa, ktorým je mesto Berlín. To ju odmieta predať zo strachu, aby nehnuteľnosť nepadla do nepravých rúk. Chmúrna minulosť tohto miesta uvádza do rozpakov berlínsky fond nehnuteľností, ktorý spravuje všetky budovy patriace mestu a ktorý si chce ponechať kontrolu nad vilou tak, že by ju dlhodobo prenajal.
Temná stránka New Yorku: Odhalili nacistickú štvrť, v ktorej platia zákony ako z Tretej ríše
"Skutočne sa obávam, aby sa vila nestala pútnickým miestom pre nacistov. Myslím, že toto riziko by sme podstupovať nemali," zdôrazňuje generálna riaditeľka fondu nehnuteľností Birgit Möhringová.
Rozľahlá rezidencia, stratená uprostred lesov v Brandenbursku, leží na brehu jazera Bogensee. Nacistický pohlavár ju používal ako svoje vidiecke sídlo, miesto, kam sa vždy uchýlil pred zhonom veľkomesta. Berlín je odtiaľto len 40 kilometrov, hovorí Christian Breitkreutz z fondu nehnuteľností.
Ministrovi ponúklo v roku 1936 pozemok a pôvodný malý dom mesto. Goebbelsa miesto nadchlo a dal tam postaviť rozľahlú vilu, ktorú finančne podporila filmová spoločnosť UFA, ktorej bol absolútnym vládcom. Luxusné sídlo v tvare U malo súkromnú kinosálu a priestranné izby s výhľadom na jazero. Goebbels tam prijímal filmové hviezdy, významné osobnosti a milenky.
Veľké okná, mramorové obloženie, kúpeľňa a to, čo malo byť knižnicou, zostali vo svojom pôvodnom stave, hovorí Roberto Müller, ktorý tam od roku 1984 pôsobí ako strážca. Vila sa však nepoužíva, takže svoje začína vykonávať vlhkosť a zima.
Berlínsky fond nehnuteľností sa v posledných rokoch niekoľkokrát pokúšal budovu predať. Posledný pokus, v podobe konkurzu, skončil nezdarom vlani v decembri. Nikto sa totiž neprihlásil.
Goebbelsova vila je tým skôr nepohodlným majetkom, že nie je možné tento pozostatok neslávnej nemeckej histórie využiť novým spôsobom: úrady bývalej NDR tam po vojne dali postaviť rozsiahly komplex. Budovy postavené v stalinskom štýle z počiatku 50. rokov poskytovali priestory vzdelávaciemu stredisku kádrov mládežníckej organizácie východonemeckých komunistov Slobodnej nemeckej mládeže (FDJ). Pobývali tam aj mládežníci z bratských strán Vietnamu, Kuby, Afriky a Európy.
Štyri hlavné budovy postavené po vojne mali izby, konferenčné sály a reprezentatívne miestnosti o celkovej rozlohe asi 1400 metrov štvorcových. To všetko teraz podlieha nevyhnutnej skaze.
"Dnes tu nefunguje kúrenie a netečie voda, poškodené sú fasády a strechy a tiež vo vnútri by toho bolo potreba veľa opraviť," hovorí Möhringová a pripomína, že by náklady boli obrovské. Zároveň sa však domnieva, že táto dedina, ktorá sa len zriedka využíva na natáčanie filmov, môže mať budúcnosť.
Posledný deň Adolfa Hitlera: Nový dokument odhaľuje, ako Hitler ukončil svoj život
"Dnes nás zaujíma len to, aby niekto prišiel s inteligentnou koncepciou, aby sa ujal správy alebo prenájmu týchto miest, ktoré sú plné histórie," citovala ju agentúra AFP. Ako príklad Möhringová uvádza vzdelávacie centrum alebo hotelovú štruktúru.
Zostáva problém Goebbelsovej vily, ktorá bola spolu so štyrmi hlavnými budovami komunistickej univerzity vyhlásená za historickú pamiatku. Möhringová by si priala, aby bol tento status odvolaný. "Obhajujem dôležitosť toho, aby sme stále cítili prítomnosť dejín. Ale musíme sa podľa môjho názoru pýtať, či je správne ponechávať niektorým stavbám status historickej pamiatky," vysvetľuje. Keby bola táto ochrana nad vilou zrušená, pripravila by jej Möhringová radikálny osud: nechala by ju zbúrať.
