TEHERÁN/PRAHA - Rukojemníci z amerického veľvyslanectva v Teheráne boli prepustení pred 35 rokmi, 20. januára 1981, práve v deň inaugurácie nového amerického prezidenta Ronalda Reagana. Na slobodu sa dostali po 444 dňoch zajatia. Následky udalostí z prelomu 70. a 80. rokov nevymizli dodnes, dôkazom je napríklad neexistencia diplomatických vzťahov medzi USA a Iránom. Vlani v decembri americký Kongres schválil odškodné pre rukojemníkov či ich pozostalých - 10.000 dolárov za každý deň v zajatí (až 4,4 milióna dolárov).
Najväčšie kultúrne barbarstvo 20. storočia: Takto zmizla perla Bratislavy z povrchu zemského
Rozbúrený a protiamericky naladený dav stúpencov islamskej revolúcie a ajatolláha Chomejního prepadol 4. novembra 1979 pre ten deň verejnosti uzavretý komplex americkej ambasády v Teheráne, kde zajal vyše 60 tamojších pracovníkov ako rukojemníkov. Za ich prepustenie požadoval vydanie bývalého panovníka šacha Rezu Pahlavího do Iránu, sebakritiku USA za ich politiku voči Iránu v minulosti a záväzok, že sa USA nebudú v budúcnosti miešať do iránskych záležitostí.
Po obsadení americkej ambasády skupinou radikálnych študentov popredných univerzít schválil ich počínanie v rozhlase vodca islamskej revolúcie ajatolláh Chomejní. Sedemnásteho novembra bolo rozhodnuté, že na slobodu budú prepustené ženy, Afroameričania a tí, čo nemali americké občianstvo. Potom, čo kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu prepustili neskôr ešte jedného muža, ustálil sa počet naďalej zadržiavaných rukojemníkov na 52 osobách.
Pokus oslobodiť rukojemníkov leteckým výsadkom v apríli 1980 bol neúspešný, navyše pri ňom zahynulo osem amerických vojakov. Iránci potom zadržiavaných Američanov rozdelili a rozviezli na rôzne miesta v krajine. Nakoniec ale slávila úspech diplomacia, dohodu o prepustení rukojemníkov sprostredkovalo Alžírsko, ktoré vtedy zastupovalo diplomatické záujmy USA v Iráne. V takzvaných alžírskych dohodách, uzatvorených 19. januára 1981, USA okrem iného súhlasili s tým, že sa nebudú miešať do iránskych záležitostí.
