Piatok29. marec 2024, meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava

Najkrvavejšia kapitola novodobých dejín Európy: Občianska vojna, stotisíc mŕtvych a ľudí bez domova

Ilustračné foto Zobraziť galériu (2)
Ilustračné foto (Zdroj: YouTube)

SARAJEROVO/PRAHA - Občianska vojna v Bosne a Hercegovine bola najkrvavejšou kapitolou rozpadu Juhoslávie, počas viac ako troch rokov si vyžiadala okolo 100-tisíc mŕtvych, státisíce ľudí museli opustiť domovy. Takmer od samého začiatku sa pritom viedli rozhovory o tom, ako konflikt ukončiť, najrôznejšie dohody o pokoji zbraní ale mávali len krátky život. Situácia sa zmenila až v roku 1995. Pred 20 rokmi vojnu ukončila mierová dohoda, prerokovaná v novembri na leteckej základni v americkom Daytone v štáte Ohio a podpísaná 14. decembra 1995 v Paríži.

Jeden z najkrvavejších konfliktov v dejinách Európy: Nepredstaviteľná krutosť neďaleko Slovenska

Korene konfliktu, ktorý sa začal na jar 1992, je možné hľadať hlboko v minulosti, za druhej svetovej vojny, kedy sa hornatá Bosna ovládaná ustašovským Chorvátskom stala dejiskom ťažkých bojov. A tiež masakrov, ktoré v mnohých prípadoch nemali na svedomí Nemci, ale ich miestni spojenci. Počas vlády komunistickej strany, ktorá založila novú Juhosláviu na étose partizánskeho odboja, všeobecnom bratstve a jednote, sa ale o vinníkoch skôr mlčalo a historická nevraživosť tak zostávala skrytá.

Na povrch vyplávala začiatkom 90. rokov, kedy po rozpade sovietskej ríše začala erodovať aj juhoslovanská federácia. Po krátkych bojoch v Slovinsku a vojne v Chorvátsku sa v roku 1992 konflikt prelial do Bosny, kde žili pravoslávni Srbi, katolícki Chorváti a islam vyznávajúci Bosniaci. Zatiaľ čo dva posledne menované národy presadzovali vyhlásenia nezávislosti, Srbi boli proti. Keďže ale tvorili len asi tretinu obyvateľstva, nemohol ani srbský bojkot referenda na veci nič zmeniť.

Prvé potýčky

Nedlho potom, čo sa na prelome februára a marca 1992 voliči rozhodli pre samostatnosť, vypukli v Bosne prvé potýčky, ktoré čoskoro prerástli do občianskej vojny. V nej mali dlho na vrch Srbi, ktorým na samom začiatku konfliktu pomáhali jednotky Juhoslovanskej ľudovej armády, stiahnuté zo Slovinska a Chorvátska. Pomoc ale neskončila ani vtedy, keď federálne vojsko v máji 1992 odišlo do zvyškovej Juhoslávie - bosnianskym Srbom totiž zanechalo na mieste výzbroj.

Srbi postupne ovládli dve tretiny krajiny a do kariet im hrali aj rozbroje medzi doterajšími spojencami, teda Bosniakmi a Chorvátmi, ktoré ukončila až dohoda podpísaná v marci 1994. Cestu na rokovania o mieri ale otvorili vojenské zásahy proti srbským silám, vyvolané masakrom civilistov vrátane povraždenia zhruba 8000 moslimských mužov v Srebrenici. Karty zamiešala aj letná ofenzíva chorvátskej armády proti Republike srbská Krajina, neuznaného štátu tamojších Srbov.

Útok NATO

K rokovaciemu stolu bosniackosrbskí predstavitelia (a ich belehradský protektor Slobodan Miloševič) zasadli až po tom, čo lietadlá Severoatlantickej aliancie počas augusta a septembra zaútočili proti ich ťažkým zbraniam, radarovým staniciam a komunikačným zariadeniam po celej Bosne. Dohoda o prímerí, ktorá bola podpísaná 11. októbra 1995, potom bola výsledkom diplomatickej ofenzívy medzinárodného spoločenstva, najmä amerického vyjednávača Richarda Holbrooka.

Slobodan Miloševič
Zobraziť galériu (2)
Slobodan Miloševič  (Zdroj: SITA)

Výsledkom rokovaní bolo nielen šesťdesiatdňové prímerie, ale aj skutočný koniec vojny, ktorá krajinu sužovala od jari 1992. Na základe dohôd, uzavretých v novembri 1995 na leteckej základni v americkom Daytone, Bosna získala tiež nové politické usporiadanie. Rozdelenie na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (51 percent územia) a Republiku srbskú (49 percent územia), nad ktorými stoja len slabé ústredné orgány a vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva, platí aj dnes.

Čierna budúcnosť?

Administratívne rozdelenie Bosny a Hercegoviny, ktoré do značnej miery kopírovalo výsledky vojnových operácií, pritom mnoho ľudí vnímalo ako dočasné riešenie. Po 20 rokoch sa ale ukázalo, že priehrady medzi jednotlivými národmi nielen že nezmizli, ale niekedy ešte posilnili. Napríklad do svojich bývalých domovov, ktoré sa ocitli na území inej entity, sa vrátil len málokto. V poslednej dobe sa potom ozývajú najmä zo srbskej strany hlasy, ktoré považujú Bosnu a Hercegovinu za mŕtvy štát.

Krajina, kedysi vnímaná ako príklad pokojného spolužitia troch rôznych národov a náboženstiev, sa v súčasnosti potýka nielen s etnickým napätím, ale aj s hospodárskymi ťažkosťami, vysokou nezamestnanosťou a všeobecnou stratou ilúzií. To všetko sprevádza veľký úbytok obyvateľstva, ktorý sa začal už počas vojny. Zatiaľ čo ešte v roku 1991 žilo v Bosne a Hercegovine zhruba 4,4 milióna obyvateľov, predvlaňajšie sčítanie - prvé povojnové - dospelo k číslu 3,8 milióna obyvateľov.

Viac o téme: JuhosláviaBosnianska vojna
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu