BRATISLAVA – Globálne otepľovanie je termín často skloňovaný nielen klimatológmi či aktivistami, ale už aj politikmi a novinármi. Rôzny teórie svetu predostierajú aj konšpirátori, avšak pravdou je, že topenie ľadovcov, ako aj ohrozenie permafrostu, má nezvratný dopad na globálnu ekonomiku. V najnovšej štúdii publikovanej v odbornom magazíne Nature Climate Change vypočítali, koľko nás to bude všetkých stáť.
Permafrost je oblasť s trvalo zamrznutou pôdnou vodou, ktorá momentálne pokrýva asi 20 percent povrchu Zeme. Hovoríme o 4/5 povrchu Aljašky či 2/3 Sibíri, to sú územia, ktoré možno označiť za pozostatky doby ľadovej. Takáto pôda väčšinou obsahuje veľké množstvo organických látok obsahujúcich uhlík. Vzhľadom na prehrievanie Zeme sa však topí čoraz viac termafrostu, čo uvoľňuje do atmosféry práve nahromadený uhlík v podobe metánu a oxidu uhličitého. A ten robí riadnu neplechu!
Thawing permafrost could cost world economy $43 trillion, says study http://t.co/57HbPujLEf @cwhope @NatureClimate pic.twitter.com/zKYpehSSaE
— RTCC #climate news (@RTCCclimatenews) 21. Září 2015
Vedci predpokladajú, že ide o doslova o nálož, arktický permafrost totiž podľa zobieraných údajov a následných odhadov obsahuje až 1700 gigaton uhlíka. Aj jeho postupné uvoľňovanie má dramatické dôsledky na klímu, jednoznačne urýchľuje globálne otepľovanie. Už teraz sa Arktída otepľuje dvakrát rýchlejšie ako je celosvetový priemer. Toto všetko má katastrofálne následky nielen pre Zem ako planétu, ale aj pre svetovú ekonomiku.
Neskutočné prachy
Chris Hope, expert na modelovanie z Univerzity v Cambridge, spolu s Kevinom Schaeferom, výskumným pracovníkom z Národného centra pre skúmanie snehu a ľadu, v novej štúdii publikovanej v odbornom časopise Nature Climate Change vypočítali, koľko bude celosvetovú ekonomiku stáť zvyšovanie teploty, topenie termafrostu a následné emisie uvoľnené do atmosféry. Suma sa vyšplhala na 43 biliónov dolárov v nasledujúcich 200 rokoch. To navýšilo doterajšie predpoklady až o 13 percent.
Predzvesť zmeny globálnej klímy, VIDEO topenia arktického ľadu: Je to horšie, ako čakali
„V odbornej literatúre sa o tom nehovorí takmer nič. Sme prví, kto kombinuje fyzikálne modely s integrovanými modelmi a posudzuje ich týmto spôsobom,“ vysvetľuje Hope. Základom tohto modelu bol predpoklad, v ktorom emisie antropogénnych skleníkových plynov, teda emisie spôsobené človekom, až do roku 2100 narastajú súčasným tempom, a to až do okamihu, keď dosiahnu najhorší scenár koncentrácie – 700 milióntin.
Vrchol v roku 2100
Po tom, ako sa dostaneme na túto úroveň, vedci predpokladajú, že ľudstvo bude na vrchole produkcie emisie skleníkových plynov, čo sa dokonca považuje za veľmi konzervatívny predpoklad. Ohrievaním planéty sa však bude z arktického permafrostu uvoľňovať oxid uhličitý a metán, čím sa celková teplota Zeme zvýši o 0,11 až 0,25 stupňov Celzia, a to bude rovnako v roku 2100. Práve preto bude otepľovanie pokračovať aj naďalej, ako tvrdí Schaefer.
Následky budú katastrofálne – poľnohospodárske straty, zvýšené nároky na reguláciu teploty, väčší výskyt ochorení a závažné ujmy na prírodných ekosystémoch. To všetko stojí peniaze, pri najpriaznivejšom vývoji až po ten najhorší, hovoríme o rozmedzí 3 až 166 biliónov dolárov. Výsledných 43 biliónov dolárov sa považuje za vhodný priemer. Ide o obrovské číslo, najmä ak vezmeme do úvahy aj to, že nikto presne netuší, ako sa permafrost "zachová", ani to, ako zareaguje planéta na tak vysoké množstvo emisií skleníkových plynov.
Prechodná reakcia klímy
„Veľký rozsah škôd je len úprimným obrazom neistoty, ktorá existuje. Myslíme si, že je dôležité, aby sme v modeloch využívali celú škálu rizík, ktorým by sme mohli čeliť,“ napísal Hope redaktorom denníka Washington Post. Najväčšiu neistotu pritom spôsobuje jav známy ako „prechodná reakcia klímy“, ktorá má odrážať citlivosť globálnej teploty na koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére Zeme.
Pokračujúca spolupráca medzi vedcami a expertmi z oblasti ekonómie by mala viesť k presnejšej definícii potenciálnych dopadov globálneho otepľovania. „Existuje len jeden spôsob, ako zastaviť topenie permafrostu, a to je zastavenie klimatických zmien,“ upozorňuje Schaefer. Ak by sa na tom začalo pracovať už dnes, finančné náklady na zníženie účinku globálneho otepľovania by sa v budúcnosti mohli znížiť na maximálnu hranicu 6 biliónov dolárov. Základom sú investície do obnoviteľných zdrojov energie a nastavenia vhodných stimulov pre spotrebiteľov pri výbere nízko-uhlíkových možností.
