Najlepšie by bolo dokázať sa kliešťom vyhnúť. Nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Zabudnite na povery o tom, že kliešte padajú zo stromov. Žijú v tráve a ani orlí zrak vám nepomôže identifikovať, kde presne. Najhojnejšie sa vyskytujúci kliešť obyčajný je menší ako hlavička zápalky - no môže prenášať nebezpečné infekcie, nezriedka s trvalými následkami. Najčastejšou a jednou z najobávanejších je kliešťová encefalitída. Kto sa však stará o kliešte pri pikniku v parku, naháňaní sa so psom alebo deťmi?
Ak ste si mysleli, že kliešťami sú ohrození len obyvatelia nížin s listnatými a zmiešanými lesmi, v ktorých podložie tvorí práve tráva, tak vás musíme upozorniť na to, že táto informácia už nie je aktuálna. Za posledné roky sa zmenila klíma a vďaka otepľovaniu sa kliešte udomácnili už aj v nadmorských výškach okolo 1000 metrov - v úplnom bezpečí nie sú už ani „horali“. Z dvadsiatich druhov, ktoré sa vyskytujú na našom území môže byť nositeľom vírusu okolo 5 druhov - čo pre laika na veci nič nemení, keďže ich od seba nerozozná. Opatrnosti v prípade rizika závažného zápalu mozgu a mozgových blán nie je nikdy dosť!
Riziko prisatia sa kliešťa môžete znížiť:
- Používaním repelentných prípravkov na chemickej alebo prírodnej báze
- Nosením dlhého odevu a uzavretej obuvi
- Obliekaním sa do svetlých farieb na svetlom oblečení jednoduchšie nájdete kliešťa
- Ak po príchode z prírody skontrolujete srsť svojho domáceho miláčika, ktorý vám môže tento nepríjemný suvenír priniesť aj na domáci trávnik
- Prehliadkou tela po návrate z prírody
Tieto pravidlá sa obzvlášť v lete dodržiavajú veľmi ťažko - veď komu by sa chcelo pariť sa v teniskách a dlhých nohaviciach, keď udrú povestné tridsiatky? Či otravovať seba a zvieratá nekonečnou prehliadkou? Infekčnosť kliešťov sa vplyvom životného prostredia zvyšuje, čoho dôkazom je až 60 percentný nárast infekcií kliešťovou encefalitídou u tých najzraniteľnejších - u detí. Nepodceňte teda dôkladnú prehliadku - kliešte vyhľadávajú miesta s tenšou a vlhkou pokožkou - obľubujú priestory medzi prstami, v kolenných jamkách, na trieslach, slabinách, genitáliách, spodnú oblasť brucha, pazuchy, krk, chlpaté a vlasaté časti pokožky. Tam sa nerušene a väčšinou bez povšimnutia hostiteľa zacvaknú a začnú sať. Do rany počas cicania vylučujú svoje sliny - najprv pomaly. Čím dlhšie sa na tele hostiteľa zdržia, tým väčší objem slín - potenciálneho nosiča vírusov dokážu do tela vylúčiť. Intenzívne satie a vylučovanie nebezpečných slín vo vyššom objeme pritom nastáva až po 24 - 48 hodinách od prisatia - preto má včasné nájdenie a odstránenie kliešťa snáď najväčší preventívny význam.
Pamätáte si, ako vás v škole učili odstraňovať kliešte? Udusiť hustou mydlovou penou, vazelínou- a potom točiť - v smere? V protismere? Zabudnite na všetky tieto dobre mienené rady. Tým, že už poznáme anatómiu ústneho strojenstva, ktorými sa kliešť prisáva a mechanizmus, akým vylučuje do tela hostiteľa vírusy, riaďte sa týmito zásadami:
- Za žiadnych okolností kliešťa neduste - pri dusení vylučuje ešte viac slín
- Nesnažte sa kliešťa vytočiť ručne - je tu riziko oddelenia hlavičky od tela a vstreknutia infikovaného obsahu do rany
- Pomôžte si zdravotníckou pomôckou Atix
Atix je zdravotnícka pomôcka na bezpečné odstraňovanie kliešťov. Prípravok je v sprejovej forme a svojím silným kryogénnym účinkom kliešťa zmrazí, čím dôjde k uvoľneniu jeho ústneho ústrojenstva. Vďaka tomu sa obmedzí prenos patogénnych mikroorganizmov na hostiteľa. Špeciálne vyvinutá pinzeta, ktorá je súčasťou balenia, následne umožní kliešťa jednoducho odstrániť. Inštruktážne video ako správne používať ATIX si pozrite na www.zmrazkliesta.sk
ATIX si môžete kúpiť v lekárni, cena 10 €
-reklamná správa-
