LONDÝN - Počas druhej svetovej vojny vrátil Britom vieru vo víťazstvo a spolu s ďalšími spojeneckými politikmi sa zaslúžil o porážku Nemecka. Sir Winston Churchill, dvojnásobný britský premiér z rokov 1940 až 1945 a 1951 až 1955, bol taktiež spisovateľom, žurnalistom, vojakom i zákonodarcom. Muž komplikovanej povahy, milovník whisky a cigár sa zaradil k najvýznamnejším štátnikom 20. storočia. Od jeho úmrtia uplynie v sobotu 50 rokov.
"Nemôžem vám sľúbiť nič než krv, drinu, pot a slzy," vyhlásil Churchill 13. mája 1940 vo svojom prejave pred snemovňou po tom, čo sa stal premiérom. "Budeme brániť náš ostrov za akúkoľvek cenu, budeme bojovať na plážach, na poliach, v mestách aj v kopcoch, ale nikdy sa nevzdáme," burcoval svoj ľud v čase, keď nacistická invázia klopala na biele Doverské útesy. Aj vďaka jeho odhodlaniu a rečníckym schopnostiam sa Británia vrátila do hry.
Keď potom 8. mája 1945 premiér v prejave vyhlásil: "Je to vaše víťazstvo!", poslucháči ho prerušili výkrikmi: "Nie, to je vaše víťazstvo!" Muž, ktorý bol v politike až do začiatku druhej svetovej vojny považovaný skôr za arogantného politika so sklonmi k alkoholizmu, si počas piatich rokov definitívne získal miesto v histórii. Churchilla, ktorého život bol naplnený vzostupmi i pádmi, označili jeho krajania v rozsiahlom prieskume v roku 2002 za najväčšieho Brita všetkých čias.
Winston Leonard Spencer-Churchill sa narodil 30. novembra 1874 v rodine vojvodov z Marlborough. Rodičia svojmu synovi neprejavovali žiadnu zvláštnu lásku. Winston v škole nevynikal a po absolvovaní vojenskej akadémie narukoval ku kavalérii. Prvýkrát na seba upozornil ako vojnový korešpondent, neskôr zaujal jeho príbeh z búrskej vojny v južnej Afrike, kde bol zajatý a následne unikol. Práve vďaka knižnému spracovaniu udalosti sa stal Churchill.
Svoju politickú kariéru začal v roku 1900, kedy ako konzervatívny poslanec zasadol v parlamente. Počas niekoľkých desiatok rokov v snemovni Winston upútaval pozornosť rozmanitými spôsobmi - odchodom k liberálom a následným návratom ku konzervatívcom, púťou po ministerstvách (bol ministrom obchodu, vnútra, vojny, kolónií i financií), ideovo sa podieľal na vývoji obrneného bojového vozidla (tanku) alebo ostrými slovnými spormi so svojimi oponentmi.
Tesne po nemeckom útoku na Poľsko v septembri 1939 stál Churchill druhýkrát v čele kráľovského námorníctva a v máji 1940 bol menovaný vojnovým predsedom vlády. Necelý rok po skončení konfliktov Churchill varoval pred komunistickým nebezpečenstvom. Pamätné je jeho vystúpenie z marca 1946 v americkom Fultone, kde hovoril o tom, že "od Štetína na Balte až po Terst na Jadrane bola naprieč kontinentom spustená železná opona."
Krátko po konci vojny musel Churchill po prehratých voľbách premiérsky úrad opustiť, aby sa do neho v roku 1951 ešte raz na štyri roky vrátil. Jeho druhé funkčné obdobie bolo však už len odleskom niekdajšej slávy. Expremiér, sužovaný zdravotnými problémami, žil potom prevažne na svojom vidieckom sídle v Chartwelle. Osudným sa mu stal ďalší záchvat mŕtvice, po ktorom politik 24. januára 1965 v Londýne zomrel. Briti mu vzdali hold veľkolepým štátnym pohrebom.
Churchill bol už od mladosti plodným spisovateľom - písal diela autobiografické, historické aj eseje. Po dokončení kľúčového šesťzväzkového cyklu Druhá svetová vojna mu bola v roku 1953 udelená Nobelova cena za literatúru. K jeho koníčkom patrilo i maľovanie, je autorom viac ako 500 obrazov, z ktorých väčšina je v múzeách či v súkromných zbierkach. Čas strávený pri maliarskom stojane mu údajne prinášal útechu od návalov depresie, ktorej hovoril "čierny pes".
Churchill, ktorého celým životom sprevádzala manželka Clementine, a s ktorou mal syna a štyri dcéry, patril v roku 1938 k niekoľkým politikom, ktorí pozdvihli svoj hlas proti mníchovskej dohode. Významnou mierou prispel aj k uznaniu Benešovej exilovej vlády a poskytol jej v Británii útočisko.
