TEHERÁN - Iba 26-ročná Reyhaneh Jabbarová bola pred niekoľkými dňami popravená za vraždu Iránca, ktorý sa ju podľa obhajoby pokúsil znásilniť. Na rozlúčku pre svoju rodinu zanechala dojemný odkaz, ktorý prebrali takmer všetky svetové médiá. Poprosila matku, aby jej orgány po smrti darovala a spôsob, akým sa rozlúčila s rodinou napovedá, že trest bol neadekvátny.
Reyhaneh zabila Morteza Abdolaliho Sarbandiho ešte v roku 2007. Bodla ho do chrbta, čo bola jedna z príčin, prečo ju usvedčili. Ak by ju totiž sexuálne napadol, bodla by ho spredu. Avšak súd sa podľa odborníkov počas procesu dopustil vážnych chýb a viaceré aktivistické organizácie bojovali proti tomu, aby mladú ženu popravili.
Pomôcť mohla aj Sarbandiho rodina. Podľa islamského práva Šaríe mohol Mortezov otec odporučiť, aby Reyhaneh uväznili do konca života miesto trestu smrti. Štyridsaťsedemročný chirurg to však neurobil, preto Reyhaneh 25. októbra obesili. Jej nahrávka pre rodinu vzbudila po celom svete súcit.
Tu sú výňatky z jej posledného odkazu: „Svet mi umožnil žiť 19 rokov. V ten osudný večer som to bola ja, kto mal byť zabitý. Moje telo by bolo hodené niekde v kúte mesta a po niekoľkých dňoch by ťa polícia vzala do kancelárie koronera identifikovať telo a tiež by si sa tam dozvedel, že som bola znásilnená. Vrahov by nikdy nenašli, pretože nemáte toľko bohatstva ako oni ani toľkú moc. Naďalej by si pokračoval v živote utrpenia a hanby a po niekoľkých rokoch by si z toho utrpenia zomrel, a tak by to bolo. Avšak, tým prekliatym úderom sa príbeh zmenil.“
„Učíte nás, že keď pôjdeme do školy, raz sa staneme dámami, ktoré budú vedieť čeliť hádkam a sťažnostiam. Pamätáte sa, ako veľmi ste zdôrazňovali spôsob, akým sa právame? Vaše skúsenosti boli nesprávne. Keď sa ten incident stal, moja učenie sa mi vôbec nepomohlo. Bola som na súde prezentovaná ako chladnokrvný vrah a nemilosrdný zločinec. Nepreliala som žiadne slzy. Neprosila som. Nechcela som si vyplakať oči, lebo som verila spravodlivosti.“
„Táto krajina, ku ktorej lásku ste do mňa zasadili, nikdy ma nechcela a nikdy ma nikto nepodporil, keď som pod ranami vyšetrovateľa plakala a musela počúvať tie najhoršie nadávky. Keď som prišla aj o posledný znak mojej krásy a oholili mi hlavu, bola som odmenená: 11 dní na samotke. Milý Sholeh, neplač preto, čo počuješ. Keď mi prvý deň v policajnej kancelárii starý slobodný agent ubližoval pre moje nechty, pochopila som, že krása nemá čo hľadať v týchto miestach. Krásny vzhľad, krása myšlienok a prianí, krása písma, krása očí a krása príjemného hlasu.“
„Moja dobrotivá matka, milý Sholeh, jediný, ktorý si mi drahší ako vlastný život, nechcem hniť pod zemou. Nechcem, aby sa moje oči alebo moje mladé srdce premenilo na prach. Sľúbte mi, že akonáhle ma obesia, moje srdce, obličky, oči, kosti a čokoľvek bude transplantované, odobraté z môjho tela a dané tomu, kto ich potrebuje ako darček. Nechcem, aby príjemca poznal moje meno, aby mi kúpil kyticu, alebo dokonca sa za mňa modlil. Hovorím vám z celého srdca, že nechcem mať hrob, nechcem, aby ste tam chodili a smútili a trpeli. Nechcem, aby ste nosili čierne oblečenie kvôli mne. Snažte sa zabudnúť na moje ťažké dni. Odovzdajte ma vetru, ktorý ma odnesie.“
Medzinárodné dohovory o zrušení trestu smrti zatiaľ nemajú v Iráne veľký úspech. Za posledných 15 mesiacov tam podľa dostupných informácií, ktoré zverejnila OSN, popravili až 850 ľudí. Ľudské práva sa porušujú ďalej, okolo 300 ľudí je vo väzbe pre svoje náboženské presvedčenie a klesol aj počet žien, ktoré dostali povolenie študovať na vysokých školách.
