BRATISLAVA - Napriek tomu, že sa Raphael Fellmer chváli tým, že nepotrebuje peniaze, žije v blahobyte. Používa internet, cestuje po svete, vychováva dve deti a vždy má čo jesť! Ako to tento zázračný muž robí?! To nám prezradil počas krátkej návštevy Bratislavy na Ekotopfilme!
Žiť bez peňazí asi nie je pre každého a aj sám Raphael niekedy bankovky drží v rukách. Slovenskí žobráci by mu však mohli závidieť. Preslávil sa tým, že opovrhuje peniazmi a konzumuje potraviny, ktoré by inak obchodné reťazce vyhodili. Keď sa plavovlasý štíhly Raphael rozhovoril, vyzeral ako muž z ďalekej krásnej planéty, ktorú ešte Slováci neobjavili... Mal by aj na u nás taký úspech?
Raphaelov život sa prudko zmenil v roku 2010, keď s partiou kamarátov odišli na výlet do Mexika s minimom peňazí. Cestovali stopom a žili z pohostinnosti domácich. Kadiaľ chodili, tam im ľudia pomáhali. Hoci sprvoti išlo iba o trojtýždňové dobrodružstvo bez peňazí, stal sa z neho životný štýl. „Tam som si uvedomil, že nechcem používať financie. Len tak možno žiť s touto planétou v mieri. My všetci dokážeme žiť bez peňazí,“ verí Raphael.
Každý človek môže spoločnosti ponúknuť určité schopnosti a súčasne žiť s touto nádhernou planétou v mieri. Neničiť dažďové pralesy a nezabíjať zvieratá. Aj preto je Raphael vegán. „Na svete je 800 miliónov hladujúcich ľudí a my zahodíme 50 percent potravy, ktorú celosvetovo vyprodukujeme,“ upozornil. Či už je to jedlo zo supermarketov, ktoré sa nepredá, alebo ide o potraviny, ktoré neprejdú sitom pri samotnom triedení, resp. produkcii.
„Až 70 % ornej pôdy využívame na pestovanie potravy, z ktorej kŕmime zvieratá. Kilo hovädzieho kila zodpovedá desiatim kilám sójových bôbov. Takže my vlastne na našej planéte nemáme málo jedla, ale príliš veľa jedla.“ A to je podľa Raphaela jeden z dôvodov, prečo konzumovať rastlinnú stravu – je to dobré pre telo i planétu.
„My všetci sme zodpovední za plytvanie odpadu a iných zdrojov,“ vyhlásil berlínsky aktivista, ktorý žije so svojou manželkou a dvomi malými deťmi (štvormesačný Noah a trojročná Alma) v zdieľanej domácnosti spolu s inou rodinou a deťmi. Rodiny si navzájom pomáhajú, ale je pravda, že určité financie na život potrebujú i Fellmerovci, aj keď len nepriamo. Využívajú spoločné osvetlenie, vodu z vodovodu a internet.
Ako povedal Raphael, v Berlíne so svojou ženou zistil, že mnohé reťazce zahadzujú potravu do smetných košov. Napadlo ho, že sa s nimi dohodne, aby mu prebytočnú potravu poskytli bez toho, že by ju nemusel vyberať z košov. Jeho nápadu sa začalo veľmi skoro dariť.
Svojimi aktivitami len tento rok zachránil 9 ton potravy. S pomocou 20 nadšencov vytvoril foodsharingovú internetovú sieť a vlastnú stránku - s nástenkou, profilmi záchrancov potravín a mapou zdieľateľných potravín. Jeho skupina pozostáva len z dobrovoľníkov. Celý projekt funguje bez peňazí a reklám. Na potravu, ktorá ľuďom zvýši, dobrovoľníci zabezpečili špeciálne boxy, kam ju môžu odložiť. Do foodsharingu sa dodnes zapojilo viac ako 1 000 obchodov a 7 000 ľudí v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku.
Raphael, ktorý do Bratislavy pricestoval vlakom, využíva aj tzv. couchsurfing, teda bezplatné zdieľanie ubytovania po celom svete. O svojich skúsenostiach napísal knihu Život bez peňazí. Napriek tomu ostáva skeptický: „Ešte stále sa považujem za kapitalistu, pretože žijem v kapitalistickom svete. Chcem však poukázať na to, že keď míňame peniaze napríklad na stravu, mali by sme zvážiť, či naozaj potrebujeme mäso alebo drahé potraviny. Treba premýšľať, či to nevieme nahradiť aj z iného zdroja.“
Voda z vodovodu je oveľa ekologickejšia ako voda z kupovanej fľaše. „Buďme viac konkrétni pri míňaní peňazí,“ adresoval ostatným. Podľa neho sú ľudia v našej spoločnosti závislí na peniazoch a neohľaduplní k životnému prostrediu. „Keď jeme viac zeleniny, produkujeme menej nečistôt,“ zdôraznil Nemec, ktorého celá rodina je vegánska.
Slováci by možno protestovali
Slováci sa možno boja, že tu by ich považovali za asociálov, keby vyberali kontajnery alebo jedli potraviny po záruke. „Medzi Slovenskom a Nemeckom nie sú rozdiely. Nikto nechce vyhadzovať odpad. Pre supermarkety je to výhodné, pretože tak môžu získať pozitívnu reputáciu a nemusia platiť za kontajnery,“ namietol Raphael, ktorý bol spočiatku takisto neistý.
„Na začiatku sa treba dohodnúť s lokálnym predajcom, s majiteľom obchodu. Veľakrát sa cítia sami obchodníci vinní, keď vyhadzujú potraviny,“ vysvetlil aktivista. Podľa neho by sa človek konzumáciou vyhodených potravín mal cítiť byť pozdvihnutý. Na to, aby sme zistili, či sú potraviny ešte konzumovateľné, stačí, aby sme použili svoju chuť a čuch. Jogurty alebo mnohé mliečne výrobky sú dobré ešte týždne po záručnej lehote, poradil nemecký aktivista.
Raphaelovým snom je založiť eko-dedinu na juhu Európy – ale to je zatiaľ len utópia. Momentálne sa Raphael zaoberá prednáškami a cestovaním po svete. Knihu, ktorú napísal, dostávajú univerzity zadarmo a v nemčine si ju môžete takisto bezplatne stiahnuť z internetu. Podľa Raphaelových vízií sa budú môcť čoskoro aj Slováci zapojiť do projektu foodsharingu, teda zdieľania potravín, nakoľko Raphaelovi spolupracovníci pripravujú preklady ich komunitnej stránky do cudzích jazykov.
