TOKIO - Hovorilo sa im "božský vietor", podľa tajfúnu, ktorý v 13. storočí dvakrát zachránil Japonsko pred mongolskou inváziou. Porážke svojej krajiny v druhej svetovej vojne však jednotky kamikadze, o ktorých vzniku sa rozhodlo pred 70 rokmi, 19. októbra 1944, zabrániť nedokázali. Zúfalý pokus admirála Takidžiró Ónišiho zvrátiť vývoj vojny samovražednými náletmi na spojenecké lode, ktorý šokoval znalcov vojenských taktík, stál život takmer 4000 Japoncov a 4900 spojeneckých vojakov.
Údaje o počte zničených spojeneckých lodí sa rôznia. Podľa amerických zdrojov ich bolo 34, japonské anály uvádzajú 57. Totiž len zhruba každý piaty pilot kamikadze, ktorým sa v japončine hovorí tiež tokkótai (skrátený názov pre špeciálnu útočnú jednotku), prenikol protivzdušnou obranou Spojencov a dosiahol ciele.
"Ste dva alebo tri metre od cieľa. Zreteľne vidíte ústie nepriateľských kanónov. V tom okamihu zbadáte matkinu tvár. Počujete zvuk rozbíjajúceho krištáľu. A potom už nie ste," hlásal pred 70 rokmi manuál pre pilotov, ktorí sa rozhodli položiť život za svoju japonskú vlasť. Väčšinou to boli mladí muži medzi 17 a 22 rokmi, slobodní, ale vraj nie jedináčikovia.
Pred samovražednou misiou podstupovali kamikadze špeciálny rituál, pri ktorom okrem iného vypili šálku japonskej pálenky saké a za zvuku bubnov potom nastupovali do lietadla, oblečení v bielom, farbe symbolizujúcej v tamojšom regióne smútok. Pred misiou si údajne pilot musel ostrihať nechty a v krabičke ich odovzdať kapitánovi, aby bolo pri obrade hodnom národného hrdinu čo pochovať.
Ako kamikadze neboli cvičení len piloti, samovražedné útoky s množstvom výbušnín boli vykonávané aj útočnými člnmi, torpédami či špeciálnymi miniponorkami. Objavili sa aj kamikadze - parašutisti ovešaní výbušninou.
So šokujúcou taktikou ako zvrátiť priebeh vojny v Tichomorí, v ktorej začínalo mať výrazne navrch americké námorníctvo, prišiel už v júni 1944 kapitán Motoharu Okamura. "V súčasnej situácii sú jedinou cestou strmhlavé útoky. Dajte mi tristo lietadiel a otočím vojnu v náš prospech," ponúkol Okamura, ktorý neskôr prirovnal množstvo záujemcov o tento spôsob boja k roje včiel a dodal: "Včely tiež zomrú, keď dajú žihadlo."
Podľa niektorých zdrojov sa už v septembri 1944 uskutočnilo niekoľko akcií považovaných za prvé lety kamikadze. Za "otca" jednotiek kamikadze býva ale označovaný až japonský admirál Takidžiró Onis, ktorý 19. októbra 1944 oslovil dôstojníkov 201. letky: "Podľa mňa nie je iná možnosť ako efektívne využiť náš skromný arzenál, ako naložiť do lietadla 250 kg výbušniny a naraziť s ním do nepriateľského krížnika. Čo si o tom myslíte?"
Prvé organizované nasadenie kamikadze sa odohralo 25. októbra 1944 počas bitky v Leytskom zálive pri Filipínach, kde samovražední piloti síce zničili niekoľko lodí, ale najväčšiu námornú bitku druhej svetovej vojny v Tichomorí vyhrali Američania. Vrcholnou akciou kamikadze bola účasť v bitke o Okinawu, jednej z najťažších bitiek v Pacifiku, do ktorej bolo od apríla do júna 1945 nasadených takmer 1500 samovražedných pilotov.
Ešte pred kamikadze prišla s myšlienkou čo najpresnejšie trafiť a zničiť cieľ za cenu istej smrti pilota nemecká aviatička Hanna Reitschová, ktorá svoj návrh vo februári 1944 prezentovala Adolfovi Hitlerovi. Ten síce vtedy nepovažoval situáciu za natoľko vážnu, aby bolo nutné takto obetovať nemeckých vojakov, ale súhlasil s výcvikom. Do "Leonidasovej eskadry", prezývanej podľa spartského kráľa vzdorujúcemu mnohonásobnej presile v bitke pri Termopylách, sa prihlásilo asi 70 dobrovoľníkov. Nasadení však boli asi len raz v apríli 1945, kedy sa 35 pilotov a lietadiel ukázalo ako príliš vysoká cena za zničenie niekoľkých pontónových mostov.
V dnešnej dobe bývajú niekedy kamikadze prirovnávaní k islamským samovražedným atentátnikom, čo ale preživších pilotov kamikadze uráža. "Robili sme to v zúriacej vojne, samuraji proti samurajom, ale čo robia oni, to sú slepé útoky namierené proti nevinným," vysvetlil jeden z nich.
