KYJEV - Ruská pravoslávna cirkev sľubuje vojakom odpustenie všetkých hriechov v prípade, že obetujú svoj život vo vojne. Ochotu obetovať sa označil patriarcha Kirill za významný prejav "tých najlepších ľudských vlastností". Situáciu na Ukrajine sledujeme ONLINE.
Naživo z Ukrajiny
215. deň vojny na Ukrajine
ONLINE
21:57 Proruskí predstavitelia v Luhanskej oblasti na východe Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oblasti k Rusku.
21:36 Proruskí predstavitelia v Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oboch oblastí k Rusku. Zatiaľ však ide len o predbežné výsledky. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú.
21:31 Tri výbuchy bolo počuť v utorok večer v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov a následne vypadla elektrina, hlásil svedok tlačovej agentúre Reuters. "V niektorých častiach mesta nesvietia svetlá. Overujeme informácie o obetiach," napísal na svojom účte na sociálnej sieti Telegram starosta Charkova Ihor Terechov. Oznámil aj štvrtý útok. Podľa neho bolo zasiahnuté zariadenie infraštruktúry a už sa pracuje na čo najskoršom obnovení dodávok elektriny.
21:25 Lotyšsko zaviedlo v utorok núdzový stav v oblasti na hranici s Ruskom. Reaguje tak na snahu mnohých Rusov odísť z vlasti po čiastočnej mobilizácii. Lotyšské nariadenie umožňuje nasadiť dodatočné zdroje na ochranu hranice v prípade, ak sa do pobaltskej krajine bude snažiť dostať viac ľudí z ruskej strany. Osobitný režim bude v platnosti od stredy 28. septembra. Vyhlásili ho na tri mesiace vo viacerých okresoch na východe krajiny vrátane hraničných priechodov a vstupných bodov do krajiny, ako sú letiská a železničné stanice.
21:12 Referendá o pripojení k Rusku v štyroch okupovaných ukrajinských regiónoch sú "maškarádou" a vyvolajú zavedenie ďalších protiruských sankcií. Vyhlásila to v utorok francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová. "Je to maškaráda... Tie hlasy nie sú úprimné... Nie je to legitímne, nemá to žiadnu cenu. Neuznáme ich a vyvolajú len viac sankcií zo strany Francúzska, Európy a iných štátov medzinárodného spoločenstva," uviedla Colonnová.
"Európska únia je v procese konzultácie ôsmeho kola sankcií," uviedla ministerka. Dodala, že sa pripravuje prijatie protiruskej rezolúcie v OSN. "Ak Rusko použije svoje právo veta, bude v tom samé a opäť sa ukáže ako veľmi je na medzinárodnej scéne izolované," povedala Colonnová.
21:09 Spojené štáty budú vítať Rusov žiadajúcich azyl pred "nepopulárnou" vojnou prezidenta Vladimira Putina, vyhlásila v utorok tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierrová. "Sme presvedčení, že môžu požiadať o azyl v Spojených štátoch, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, a ich žiadosti budú posudzované jednotlivo, od prípadu k prípadu," vysvetlila Jean-Pierrová.
20:54 Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová označila referendá o pripojení k Rusku v okupovaných ukrajinských regiónoch za "cynické" a "absolútne neakceptovateľné". Informuje no tom televízia CNN.
"Vieme o aké referendá ide, keď sa konajú na okupovanom území a vo vojnových podmienkach... Zo strany Ruska je takéto konanie mimoriadne cynické a (referendá) sú absolútne neakceptovateľné pre nás, pre svet a pre civilizovaných ľudí," uviedla Zurabišviliová.
20:01 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok dôrazne vyhlásil, že Západ nikdy neuzná pripojenie ukrajinského územia k Rusku. Reagoval tak na informácie o výsledkoch referend o pričlenení k Ruskej federácii na okupovanej časti Ukrajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Blinken označil tieto ľudové hlasovania za súčasť "diabolského plánu" Moskvy.
"My a mnohé ďalšie krajiny to už dali veľmi jasne najavo. Neuznáme - naozaj nikdy neuznáme - anektovanie ukrajinského územia Ruskom," povedal Blinken novinárom. Zopakoval slová prezidenta Joea Bidena, že Spojené štáty "spôsobia ďalšie rýchle a ťažké straty Rusku" za usporiadanie referend. "Je dôležité si pripomenúť, čo sa tu deje. Rusko napadlo Ukrajinu, obsadilo jej územie a rozohráva diabolský plán na časti územia, ktoré dobylo a z ktorého vysťahovalo miestnych obyvateľov," uviedol. Niektorých deportovalo a ďalší "jednoducho zmizli", upozornil šéf americkej diplomacie.
19:41 Počet ruských občanov vstupujúcich do Európskej únie vzrástol po ohlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku o 30 percent. Uviedla to v utorok Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). "Počas uplynulého týždňa prišlo do EÚ takmer 66.000 ruských občanov, čo je o 30 percent viac ako týždeň predtým. Väčšina z nich prišla do Fínska a Estónska," uviedla agentúra Frontex vo vyhlásení.
Iba za uplynulé štyri dni dorazilo do Fínska približne 30.000 Rusov, píše sa vo vyhlásení. "Frontex predpokladá, že je pravdepodobné, že stúpne aj počet nelegálnych prechodov, ak sa Ruská federácia rozhodne uzavrieť svoje hranice pre potenciálnych odvedencov," doplnila agentúra.
19:08 Referendá zorganizované v štyroch okupovaných oblastiach na Ukrajine o pripojení k Rusku sú "podvodom" a "bezohľadným porušením medzinárodného práva". V utorok to uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrovi Zelenskému.
Stoltenberg dal Zelenskému jasne najavo, že "spojenci NATO neochvejne podporujú suverenitu Ukrajiny a právo na sebaobranu", napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter. "Falošné referendá usporiadané Ruskom nemajú žiadnu legitimitu a sú očividným porušením medzinárodného práva. Tieto územia sú ukrajinské," dodal Stoltenberg.
18:43 Uruguaj v utorok poprel, že by vyslal svojich pozorovateľov na referendá o pričlenení k Rusku na okupovanom ukrajinskom území. Reagoval tak na obvinenia ukrajinských úradov, ktoré ho zaradili na zoznam ôsmich štátov snažiacich sa "legitimizovať" zmienené referendá. Uruguajské ministerstvo zahraničných vecí na Twitteri uviedlo, žena referendá nevyslalo pozorovateľov a ani "nepodporuje žiadne kroky zamerané na legitimizáciu násilnej okupácie častí ukrajinského územia".
18:11 Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, bude zrejme posudzovať žiadosti nových oblastí o pripojení k Rusku 4. októbra. V utorok to uviedla predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková, ktorú citovala americká spravodajská televízia CNN. K takzvaným referendám, ktoré sa od piatka do utorka konali v štyroch ukrajinských oblastiach okupovaných Ruskom, Matvijenková povedala: "Rešpektujeme vôľu obyvateľov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Záporožskej aj Cheronskej oblasti. Ak je takáto vôľa z ich strany, určite podporíme ich pripojenie k Rusku."
Riadne zasadnutie Rady federácie je naplánované na 4. októbra. Matvijenková uviedla, že vo veci referend nie je potrebné zvolať mimoriadne zasadnutie. "Som presvedčená, že 4. októbra, ak sa všetko potvrdí, budeme pripravení posudzovať (zákony o vstupe nových oblastí do Ruskej federácie)," dodala Valentina Matvijenková.
17:47 Bulharsko v utorok odporučilo svojim občanom, aby necestovali do Ruska. Ak sa v tejto krajine nachádzajú, mali by z nej urýchlene odísť. Sofia to odôvodnila tamojšou "komplikovanou situáciou". TASR správu prevzala od agentúry DPA.
17:25 Kyjev v utorok oznámil, že hlasovania o pripojení k Ruskej federácii v štyroch okupovaných ukrajinských oblastiach nebudú mať vplyv na vojenské ciele Ukrajiny. Invázia Moskvy tam trvá už siedmy mesiac. TASR informuje podľa správy agentúry AFP. "Hlavné je, že tieto kroky, toto rozhodnutie (ruského prezidenta Vladimira) Putina nebudú mať žiaden vplyv na politiku, diplomaciu a konanie Ukrajiny na bojisku," povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na tlačovej konferencii s francúzskou kolegyňou Catherine Colonnovou, ktorá v utorok navštívila Kyjev.
17:16 Šesť mimovládnych organizácií v utorok vyzvalo chorvátsku vládu, aby okrem ukrajinských utečencov azyl poskytla aj Rusom, ktorý utekajú do cudziny pred povolávacím rozkazom. TASR informuje podľa správy agentúry HINA. "Žiadame vládu, aby umožnila ruským občanom, ktorí utekajú pred povolaním do vojny na Ukrajine, zapojiť sa do systému medzinárodnej ochrany. Vyzývame aj členov Európskeho parlamentu, predovšetkým veterána a obrancu Vukovara Predraga Freda Matiča, aby predložili uznesenie o pomoci členských štátov EÚ zbehom z Putinovej armády," uviedli vo výzve.
17:06 Z prvých čiastočných výsledkov referend, ktoré v uplynulých dňoch prebiehali v štyroch ukrajinských regiónoch okupovaných ruskou armádou, vyplýva, že pripojenie k Rusku podporila prevažná väčšina hlasujúcich, oznámili v utorok ruské médiá. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a denníka The Guardian.
16:38 Rusko nebude žiadať vydanie ruských občanov, ktorí odchádzajú z krajiny s cieľom vyhnúť sa mobilizácii. Uviedlo to v utorok ruské ministerstvo obrany. Do susedných krajín už odišli tisíce mužov v povolávacom veku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. "Ruské ministerstvo obrany neposlalo nijakú žiadosť úradom v Kazachstane, Gruzínsku alebo v akejkoľvek inej krajine na údajné nútené vydanie ruských občanov späť na ruské územie a ani tak neplánuje urobiť," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.
16:11 Rusko očakáva v roku 2022 rekordnú úrodu obilnín. V utorok to povedal ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s ruskými predstaviteľmi, ktoré odvysielala televízia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. "Predbežný odhad (na rok 2022) už predstavuje 150 miliónov ton vrátane približne 100 miliónov ton pšenice. Bude to rekord v ruskej histórii," uviedol Putin. Podľa jeho slov doterajšia úroda dosahuje 138,7 milióna ton obilnín.
15:53 Estónsko nepovoľuje vstup na svoje územie Rusom, ktorí majú aj izraelské občianstvo. Informuje o tom v utorok denník The Guardian odvolávajúci sa na izraelské médiá. Od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v Rusku (21.9.), sa cez spoločné hranice do susedného Estónska pokúsili dostať desiatky mužov s dvojakým rusko-izraelským občianstvom. Estónska pohraničná stráž ich však do krajiny nevpustila. V utorňajšom rozhovore pre izraelský denník Haarec to povedal estónsky veľvyslanec v Izraeli Veikko Kala.
15:28 Líder nemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz sa v utorok ospravedlnil za to, že utečencov z Ukrajiny obvinil zo "sociálneho turizmu". Informuje o tom agentúra AFP. "V súčasnosti zažívame sociálny turizmus týchto utečencov: do Nemecka, naspäť na Ukrajinu, do Nemecka, späť na Ukrajinu," povedal Merz v pondelok večer v televízii Bild TV. Naznačil, že "vysoký počet (utečencov) využíva systém" podpory v Nemecku.
15:26 Od začiatku vojny na Ukrajine Rusko zarobilo 158 miliárd eur na príjmoch zo zdraženého exportu energie, z čoho polovicu zaplatili krajiny Európskej únie, upozornil v utorok na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého sankcie Únie voči Rusku spôsobujú obrovské škody aj Európe. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
14:51 Najmenej 11 ľudí zahynulo a ďalších 18 utrpelo zranenia pri ruskom ostreľovaní Charkovskej a Doneckej oblasti. V utorok to oznámila kancelária ukrajinského prezidenta, informuje TASR podľa správy agentúry AP.
14:35 Nemeckí vyšetrovatelia prehľadali v utorok jachtu patriacu ruskému oligarchovi Ališerovi Usmanovovi, ktorý je podozrivý z daňových únikov, prania špinavých peňazí a porušovania sankcií EÚ. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP odvolávajúce sa na vyhlásenie frankfurtskej prokuratúry.
14:20 Organizácia Spojených národov (OSN) vyjadrila znepokojenie nad správami z Ruska o zadržaní najmenej 2300 ľudí na protestoch proti nariadeniu ruského prezidenta Vladimira Putina o čiastočnej mobilizácii. V utorok to uviedla hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová. Informuje o tom agentúra AFP. "Sme hlboko znepokojení veľkým počtom ľudí, ktorí mali byť zatknutí," povedala Shamdasaniová. Dodala, že podľa hodnoverných správ bolo v Rusku zatknutých zhruba 2377 demonštrantov. "Nie je jasné, koľko ľudí zostáva vo väzbe," pokračovala.
13:55 Rusko chce "zachrániť ľudí" v štyroch okupovaných oblastiach na Ukrajine, v ktorých sa konajú referendá o pripojení k Rusku. V utorok to uviedol ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s ruskými predstaviteľmi, ktoré odvysielala v televízia. Informuje o tom agentúra AFP. "Záchrana ľudí na územiach, kde sa toto referendum koná... je stredobodom pozornosti celej našej spoločnosti a celej krajiny," povedal Putin.
13:05 Európska únia zavedie sankcie voči organizátorom nelegálnych, Moskvou podporovaných referend o pripojení k Ruskej federácii, ktoré do utorka prebiehajú v okupovaných oblastiach Ukrajiny. Novinárom to povedal hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella Peter Stano, informuje agentúra AFP.
12:57 Armády krajín V4 od začiatku vojny na Ukrajine ešte zintenzívnili svoju spoluprácu. Netýka sa to len priamej vojenskej pomoci tejto krajine, ale aj spolupráce v oblasti spoločných cvičení, zbrojárskej výroby a tiež mierových misií, na ktorých sa krajiny V4 zúčastňujú na Balkáne a v Afrike. Na tlačovej konferencii po spoločnom rokovaní v Banskej Štiavnici o tom informovali ministri obrany V4.
11:48 Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová pricestovala v utorok na neohlásenú návštevu do Kyjeva na znak podpory pre Ruskom vojensky napadnutú Ukrajinu, informuje agentúra AFP. "Dobré ráno, Ukrajina, je dobré byť späť," napísala Colonnová na sociálnej sieti Twitter k fotografii, na ktorej ju bolo vidieť prechádzať sa po Kyjeve v spoločnosti francúzskeho veľvyslanca Etienna de Poncisa.
Počas svojej návštevy sa šéfka francúzskej diplomacie podľa očakávania stretne so svojím ukrajinským rezortným partnerom Dmytrom Kulebom i tamojším generálnym prokurátorom Andrijom Kostinom.
11:40 Náčelníka vojenskej správy Magadanskej oblasti na ruskom Ďalekom východe odvolali z funkcie pre chyby pri realizácii plánov tzv. čiastočnej mobilizácie, ktorá bola prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásená 21. septembra. Informovalo o tom v utorok Rádio Sloboda (RFE/RL), ktoré dodalo, že ide o prvý takýto prípad od vyhlásenia mobilizácie.
Akých chýb sa odvolaný vojenský komisár dopustil, štátne tlačové agentúry v Rusku neinformovali, dodala RFE/RL. V súvislosti s chaosom pri mobilizácii a mnohými excesmi, ktoré ju sprevádzajú, zdroje z prezidentskej administratívy podľa RFE/RL uviedli, že zodpovednosť za to budú niesť "vojenskí komisári regiónov".
11:31 Moskovská polícia zbila a údajne aj znásilnila protivojnového aktivistu a básnika Arťoma Kamardina, informovalo v utorok na svojom webe Rádio Sloboda (RFE/RL), ktoré vo svojej správe na sieti Telegram dodalo, že polícia si znásilnenie Kamardina, spáchané činkou, nakrútila a prinútila aktivistovu priateľku Alexandru Popovovú, aby si tento záznam pozrela.
Kamardin sa 25. septembra v Moskve zúčastnil na poetickom večere, ktorý sa koná na Majakovského námestí vždy v poslednú nedeľu v mesiaci, pričom toto stretnutie bolo venované protestu proti mobilizácii v Rusku. Práve tam sa Kamardin vo svojom vystúpení údajne hanlivo vyjadril o samozvaných republikách vyhlásených proruskými separatistami na Ukrajine a musel sa za svoje slová neskôr na polícii ospravedlniť.
11:06 Bývalý ruský premiér a exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý je blízkym spolupracovníkom šéfa Kremľa Vladimira Putina, sa opätovne vyhrážal Západu použitím jadrových zbraní. Americký prezident Joe Biden minulý týždeň na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku obvinil Putina, že sa otvorene vyhráža Európe a svetu použitím jadrových zbraní. Putin podľa Bidena svojím počínaním ignoruje medzinárodné záväzky Ruska.
"Rusko má právo použiť jadrové zbrane, ak to bude nutné, vo vopred stanovených prípadoch, v prísnom súlade so zásadami štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania," napísal na sociálnej platforme Telegram Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Podľa pozorovateľov však už veľký vplyv v rámci vládnucej kremeľskej garnitúry nemá.
10:39 Dopyt po miestach v súkromných lietadlách v Rusku prudko vzrástol po vyhlásení čiastočnej mobilizácie šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, informoval v utorok denník The Guardian. Bohatí Rusi hľadajú spôsob, ako odísť z krajiny. Obavy vyvolali aj správy, podľa ktorých sa úrady chystajú zatvoriť hranice pre mužov v bojaschopnom veku.
Pasažieri tohto druhu mieria prevažne do Arménska, Turecka a Azerbajdžanu, ktoré Rusom umožňujú vstup bez víz. Za sedadlo v súkromnom lietadle pritom zaplatia v prepočte od 22.000 do 28.000 eur. Cena za prenájom osemmiestneho stroja sa pritom pohybuje zhruba od 90.000 do 150.000 libier, čo je niekoľkonásobne viac než zvyčajne, konštatuje britský denník.
10:33 Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v utorok vyhlásil, že ľuďom utekajúcim z Ruska po vyhlásení mobilizácie treba pomáhať. Súčasne avizoval, že Kazachstan bude o náraste počtu migrantov rokovať s ruskou stranou a riešiť daný problém v súlade so záujmami Kazachstanu, informovala agentúra AFP. Tokajev podľa svojej tlačovej služby skonštatoval, že o ruských občanov, ktorí utekajú pred "beznádejnou situáciou" vo svojej krajine, sa "treba postarať a zaistiť im bezpečnosť". Zdôraznil, že ide o politickú a humanitárnu otázku.
10:10 Hraničnými priechodmi prešlo v pondelok (26. 9.) na Slovensko 2237 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 262 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2596 osôb. Informovali o tom z tlačového odboru Ministerstva vnútra SR.
"Ministerstvo vnútra na dennej báze sleduje udalosti ohľadom vojny na Ukrajine a jej dopadu na Slovensko. Z hľadiska príchodu a odchodu odídencov z Ukrajiny je situácia dlhodobejšie stabilná bez výrazných zmien," priblížili z ministerstva.
09:59 Ukrajinci, ktorí sa podieľali na organizácii "referend" o anexii okupovaných častí Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, budú čeliť obvineniam z vlastizrady a najmenej piatim rokom väzenia. V rozhovore pre švajčiarske noviny Blick to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.
"Máme zoznamy mien ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom zapojení (do referend)," uviedol Podoľak. "Hovoríme o stovkách kolaborantoch. Budú stíhaní za vlastizradu. Hrozia im väzenské tresty v trvaní minimálne päť rokov," povedal Zelenského poradca. Zároveň ubezpečil, že Ukrajinci, ktorých k hlasovaniu prinútili, potrestaní nebudú, informuje agentúra Reuters.
09:52 Na pozemnej hranici medzi Ruskom a Gruzínskom bude pracovisko vojenskej správy, ktoré bude plniť úlohy vyplývajúce z mobilizácie vyhlásenej minulý týždeň šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Podľa britskej stanice BBC o tom informovala ruská štátna agentúra RIA Novosti, ktorá sa odvolala na ruské ministerstvo vnútra. Takéto pracovisko má vzniknúť na pohraničnom kontrolnom stanovišti Verchnij Lars na hranici medzi Ruskom a Gruzínskom. Ruské ministerstvo vnútra neoznámilo, kedy dôjde k jeho otvoreniu.
09:14 Po anektovaní proruských regiónov z východu Ukrajiny a Ruskom okupovaných častí Chersonskej a Záporožskej oblasti vznikne zrejme v Ruskej federácii nový administratívny okruh. Podľa statusu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) na platforme Telegram o tom s odvolaním sa na svoje zdroje informoval ruský denník Vedomosti.
Súčasťou nového subjektu Ruskej federácie - Krymského federálneho okruhu - má byť aj Krymský polostrov anektovaný Ruskom ešte v roku 2014. Ide o krok, ktorý medzinárodné spoločenstvo doteraz neuznalo a Ukrajina považuje tento polostrov za svoje dočasne okupované územie. Krymský federálny okruh by podľa Vedomostí mohol viesť bývalý ruský vicepremiér a bývalý generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin.
09:09 Približne 6,59 milióna ľudí prekročilo poľské hranice z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára. S odvolaním sa na poľskú pohraničnú stráž o tom v utorok informovala agentúra PAP. V priebehu pondelka vykonala podľa svojho vyhlásenia na sociálnej sieti Twitter poľská pohraničná stráž zhruba 24.000 hraničných kontrol osôb vstupujúcich na územie Poľska z Ukrajiny.
Poľská pohraničná stráž tiež informovala, že od začiatku ruskej vojenskej ofenzívny na Ukrajine opustilo územie Poľska smerom na Ukrajinu viac než 4,81 milióna ľudí. Za pondelok predstavoval počet takýchto odchodov 23.600, uvádza PAP.
09:07 Britské ministerstvo obrany vo svojej utorkovej správe o situácii na Ukrajine uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne ohlási pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii počas svojho piatkového prejavu v parlamente. Informuje o tom agentúra Reuters.
Šéf Kremľa Putin má mať v piatok prejav v oboch komorách ruského parlamentu. "Existuje reálna možnosť, že svoj prejav využije na to, aby oficiálne oznámil pripojenie okupovaných oblastí Ukrajiny k Ruskej federácii," tvrdí rezort obrany v Londýne. "Ruskí lídri takmer určite dúfajú, že prípadné vyhlásenie o pričlenení (ukrajinských území) bude vnímané ako ospravedlnenie (tzv.) špeciálnej vojenskej operácie a prispeje k posilneniu vlasteneckých nálad na podporu konfliktu," uviedlo ministerstvo.
08:50 Na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny sa v utorok končí hlasovanie v tzv. referendách, po ktorých Kremeľ zrejme oznámi pripojenie Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, a to v ich administratívnych hraniciach, sumarizuje britská stanica BBC.
Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiadny z týchto regiónov. Ani táto skutočnosť však nebráni okupačným úradom hlásiť rekordnú účasť a túžbu ľudí rýchlo sa stať súčasťou Ruska, konštatuje BBC. Poukazuje na to, že okupačné úrady síce hlásia vysokú účasť voličov, ale údaje o tom, koľko obyvateľov zostáva na územiach obsadených ruskou armádou a proruskými separatistami, nemajú.
08:28 Nezávislý ruský denník Novaja gazeta informoval o prípade muža, ktorý sa pokúsil upáliť, keďže mu hrozilo povolanie do vojny na Ukrajine. Novaja gazeta zverejnila v pondelok videozáznam z bezpečnostnej kamery zachytávajúci priebeh incidentu. Na videu vidno osobu, ktorá sa poliala neznámou tekutinou a následne vzbĺkla.
Podľa očitých svedkov sa muž pokúsil upáliť na autobusovej stanici v meste Riazaň, nachádzajúcom zhruba 200 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, pričom kričal, že nechce ísť na front. Plamene uhasili policajti a zraneného muža previezli do nemocnice. O jeho zdravotnom stave kolujú protichodné správy. Oficiálne informácie o udalosti, ku ktorej došlo ešte v nedeľu, ruské úrady doposiaľ nezverejnili, píše DPA.
08:09 Japonsko v utorok vyjadrilo nesúhlas s krokmi Ruska, ktoré zadržalo pracovníka japonského konzulátu na základe obvinení zo špionáže. Japonsko tieto obvinenia odmietlo a v súvislosti s prípadom obvinilo ruské úrady z násilníckych metód vypočúvania. Informuje o tom agentúra AP.
Japonského diplomata zadržali 22. septembra. Pri vypočúvaní mal podľa japonského ministerstva zahraničných vecí zakryté oči a nemohol sa hýbať. Japonský rezort diplomacie si následne predvolal ruského veľvyslanca, aby podal oficiálny protest a požadoval oficiálne ospravedlnenie i opatrenia proti opakovaniu podobných postupov.
08:01 Satelitné zábery americkej spoločnosti Maxar Technologies zachytávajú dlhý rad nákladných vozidiel a osobných áut čakajúcich na prekročenie hraníc z Ruska do susedného Gruzínska cez kontrolné stanovište Verchnyj Lars. V pondelok tieto zábery zverejnil portál britskej stanice Sky News.
Správy, že Rusko možno zatvorí svoje hranice, sa šíria od stredy 21. septembra, keď ruský prezident Vladimir Putin vydal príkaz na povolanie 300.000 záložníkov do armády, aby podporili vojenskú operáciu na Ukrajine. Putinovo oznámenie "čiastočnej mobilizácie" z minulého týždňa spustilo protesty, masový odchod mužov z Ruska a vlnu násilia po celej krajine. Kremeľ poprel informácie, že utajená klauzula v Putinovom príkaze umožňuje povolať do bojov na Ukrajine až milión záložníkov.
06:18 Maďarsko v pondelok oznámilo, že je neochvejne proti sankciám Európskej únie, zavedeným voči ruskému jadrovému priemyslu. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sankcie na investície v oblasti jadrového priemyslu označil za "červenú čiaru" pre Maďarsko a za "porušenie európskych smerníc".
"Nikdy by sme nepodporili žiadne sankcie, ktoré by ohrozili bezpečnosť našich dodávok energie," povedal Szijjártó na generálnej konferencii Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá sa začala v pondelok vo Viedni.
06:11 Americká pobrežná stráž v pondelok oznámila, že jej plavidlo minulý týždeň v oblasti Beringovho mora neďaleko Aljašky nečakane narazilo na čínske a ruské vojnové lode. Plavidlo pobrežnej stráže s názvom Kimbal najskôr 19. septembra zaznamenalo len jeden čínsky krížnik vo vzdialenosti približne 138 kilometrov severne od súostrovia Aleuty. Neskôr však Kimbal objavil ďalšie dve čínske a štyri ruské lode vrátane torpédoborca.
Formácia ruských a čínskych lodí podľa pobrežnej stráže "operovala v súlade s medzinárodnými pravidlami a normami". Loď Kimbal však bude naďalej túto oblasť monitorovať. Pobrežná stráž na otázky AP v spojitosti so stretnutím lodí bezprostredne nereagovala.
06:02 Rusko sa prostredníctvom prebiehajúcej čiastočnej mobilizácie ozbrojených síl snaží oddialiť moment svojej porážky. Povedal to v noci na utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom agentúra DPA a oficiálna webová stránka úradu ukrajinského prezidenta.
Rusi podľa Zelenského slov "cítili", že prehrajú. "Jednoducho sa snažia túto chvíľu oddialiť, aby si zabezpečili aspoň nejakú činnosť na fronte," povedal Zelenskyj vo videopríhovore. Situácia je podľa Zelenského obzvlášť náročná v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. "Robíme všetko s cieľom obmedziť činnosť nepriateľa," povedal prezident a dodal, že Doneck je stále cieľom číslo jeden pre okupantov.
"Ruská spoločnosť si nanešťastie ešte neuvedomuje všetku brutalitu ruskej vlády voči svojim vlastným obyvateľom," uviedol Zelenskyj. "Musíme však urobiť všetko pre to, aby každý obyvateľ Ruska zistil, že jeho vlastná krajina ho pripravuje o tú najdôležitejšiu vec - právo na život," povedal ukrajinský prezident.
Von der Leyenová a Stoltenberg hovorili o Ukrajine a spolupráci EÚ a NATO
Európska únia a Severoatlantická aliancia by mali podpísať nové spoločné vyhlásenie s cieľom posilniť vzájomné partnerstvo. Zhodli sa na tom v pondelok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Obaja politici rokovali v Bruseli o spolupráci medzi EÚ a NATO a riešení spoločných výziev. V správe zverejnenej na Twitteri uviedli, že hovorili tiež o agresii Ruska voči Ukrajine a o intenzívnejšej podpore pre Ukrajinu.
"Spolupráca NATO a EÚ prispieva k bezpečnosti a stabilite, preto sme presvedčení, že nastal čas dohodnúť sa na novom spoločnom vyhlásení, aby sme toto partnerstvo posunuli vpred," napísali Stoltenberg a von der Leyenová.
EÚ a NATO podpísali tzv. spoločné vyhlásenie v júli 2018. Dokument sa zameriava na spoluprácu v oblastiach vojenskej mobility, boja proti terorizmu a posilnenia odolnosti voči chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým rizikám. Obe organizácie sa dohodli aj na podpore agendy žien, mieru a bezpečnosti. Zvyšovanie bezpečnosti a obranyschopnosti Európskej únie, predovšetkým v partnerstve s NATO, patrí k prioritám aktuálneho českého predsedníctva v Rade EÚ.
