ŽENEVA/PRAHA - Dnes je Medzinárodný deň proti nášľapným mínam. Lekári bez hraníc pri príležitosti tohto dňa upozorňujú na situáciu v severovýchodnej Sýrii. Počet pacientov zranených mínami, výbušninami alebo nástražnými systémami sa tam medzi novembrom 2017 a marcom 2018 zdvojnásobil.
Polovicu obetí tvorili deti, niektoré iba jeden rok staré. Tento znepokojujúci trend sprevádza návrat ľudí do regiónu. V provinciách Rakka, Hasaka a Dajr az-Zaur sa totiž vďaka upokojeniu bojov vracia domov čoraz väčší počet ľudí. Lekári bez hraníc preto naliehavo vyzývajú všetky prítomné organizácie, aby rozšírili a urýchlili proces odmínovaní, rozšírili osvetové programy pre miestnych obyvateľov a zlepšili prístup k zdravotnej starostlivosti obetiam mín a nástražných výbušných zariadení - predovšetkým v oblasti Dajr az-Zaur.
Na fotkách sú zachytené deti Humaida (45). Rodina pochádza z Dhubanu v meste Dajr az-Zaur. Päť z jeho dcér (Sedar (4), Dumua (5), Butul (6), Arimas (9) a Lamis (13)) boli na streche domu, keď boli vážne zranené. Sedar čiastočne amputovali časti z obidvoch nôh a Lamis amputovali čast jednej nohy. Z Dhibanu utiekli kvôli kritickej situácii.
"Akonáhle sa situácia upokojila, vrátil som sa sám, aby som skontroloval dom a nevidel som žiadne podozrivé zariadenie, a tak som priniesol aj svoju rodinu." Incident, ktorý dievčatá takmer zabil sa stal dva mesiace po návrate domov. "Dievčatá predtým nikdy nevideli mínu. Ako môže dieťa vedieť o míne? Dajú míny do chladničky, do kľučky dverí, pod koberec, do vnútra Koránu. Nemocnica je plná ľudí, ktorí majú amputované nohy. Aká bola chyba detí? Nie sú súčasťou konfliktu. Toto nie je vojna, je to vojna proti človeku."
Na ľudí striehnu pripravené bomby
"Pacienti nám opisujú, že míny, nástražné výbušniny a iné improvizované výbušné systémy sú umiestnené v poliach, pozdĺž ciest, na strechách domov alebo pod schodiskami. Bežné domáce veci ako čajové kanvice, vankúše, hrnce, hračky, klimatizácie a chladničky sú údajne tiež upravené, aby explodovali, akonáhle sa ľudia vrátia domov po mesiacoch alebo rokoch na úteku," približuje Satoru Ida, vedúci misie Lekárov bez hraníc v Sýrii.
Lekári bez hraníc podporujú v severovýchodnej Sýrii dve nemocnice. Jedna sa nachádza v meste Tel Abjad a prijíma ranených hlavne z provincie Rakka. Ďalšia sa nachádza v meste Hasaka. Tá je jednou z mála fungujúcich zdravotníckych zariadení, ktoré bezplatne poskytujú sekundárnu zdravotnú starostlivosť obyvateľom oblasti Dajr az-Zaur.
Sedar (vľavo na obrázku) nemá nohy pod kolenami. "Je zmätená, pretože niekedy cíti bolesť na nohách. Často plače. Lekári jej veľmi pomáhajú rovnako ako ostatným mojim dcéram," hovorí Humaid.
Práve odtiaľ pochádza takmer 75% pacientov nemocnice v Hasake. Niekedy sa pritom musia dostať do nemocnice z miest vzdialených až šesť hodín. Len v roku 2017 muselo kvôli násiliu v provincii Dajr az-Zaur opustiť svoje domovy minimálne 254-tisíc ľudí. Každý z nich bol pritom vysídlený priemerne trikrát. V danom roku ide o najväčší presun obyvateľov zo všetkých sýrskych provincií.
Výbušniny zamorili školy, nemocnice, polia
Hoci sa niektorí ľudia už vrátili do svojich domovov, väčšina je stále ešte presídlená a očakáva sa, že sa čoskoro na cestu domov vydajú. Niekedy pritom nevedia, aké nebezpečenstvá ich čakajú. Experti na odmínovanie majú obavy, že v provincii Dajr az-Zaur stovky tisíc výbušných zariadení zamorili školy, zdravotnícke zariadenia a poľnohospodárske polia. Vychádzajú pritom zo skúseností z ostatných provincií a informácií o nedávnych incidentoch.
Na snímke Lamis, najstaršia dcéra, ktorej amputovali jednu nohu.
"Je to boj s časom. Ľudia sa v podstate vracajú do mínových polí. Ak sa nezakročí, budú ďalšie obete. Vzhľadom k tomu, že je zdravotnícky systém v provincii Dajr az-Zaur paralyzovaný, tak veľa ľudí to môže mať do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia hodiny ďaleko. Každá minúta sa pritom počíta. Ak človek nezomrie priamo na mieste, tak môže rozhodnúť o vážnosti jeho zranenia či možnosti zotavenia práve oneskorenie, kedy sa pacient dostane k lekárskej starostlivosti," upozorňuje Satoru Ida.
Výbušniny vracajú ľudí do cyklu chudoby
Potreba odmínovať oblasť je urgentná. Potrebná je však tiež výraznejšia osveta, aby ľudia, ktorí sa chystajú vrátiť domov, mohli robiť informované rozhodnutia. Aby vedeli, ako spoznať výbušné zariadenie, ako sa mu vyhnúť, čo robiť okamžite potom, čo výbušnina exploduje a ako poskytnúť prvú pomoc.
Zároveň je potrebné zlepšiť prístup k urgentnej zdravotnej starostlivosti pre obete výbušných zariadení v provincii Dajr az-Zaur, ale aj ďalších častiach severovýchodnej Sýrie. "Tieto výbušniny si svoje obete nevyberajú. Nerešpektujú mierové dohody alebo prímerie. Nastražené zostávajú mesiace alebo aj roky po skončení konfliktov. Ak ich priamo nezabijú, tak svojim obetiam a ich rodinám zničia zdravie a živobytie. Hodia ich do cyklu chudoby tým, že im nenapraviteľne porania ruky alebo nohy," zdôraznil Satoru Ida.
V piatok 9. marca Ali* (*všetky mená boli zmenené) a štyria z jeho bratov a bratrancov sa starali o ovce v Kubare (Dajr az-Zaur), keď explodovala nášlapná mína. Do nemocnice Lekárov bez hraníc v Hasake sa dostali o päť hodín neskôr. Priniesli ich príbuzní. Jeden z chlapcov (5) bol už mŕtvy. Ďalší 12-ročný chlapec trpel kritickým poranením brucha a potreboval naliehavú laparotómiu. Jeho brat (10) mal vážny úraz hlavy a zlomenú lebkou. Marwan* (8) a Redhwan* (13) mali menšie poranenia od šrapnelov.
"Znelo to ako klasické nálety," vysvetľuje ich teta Leila*. "Bolo to veľmi silné, všetci sme to počuli. Mnohí z nás sa ponáhľali pozrieť, čo sa stalo. Nemohla som tomu uveriť. Jeden z chlapcov mal časť mozgu von. Jedno z detí neprežilo výbuch. Práve hrajú s guličkami. V poslednom čase sme počuli o desiatich podobných udalostiach. Niektorí ľudia boli na mieste zabití. Potrebujeme odborné organizácie, aby prišli míny demontovať. Už je marec, jar... Máme obavy z ďalších explózií." Všetkých chlapcov, ktorí prežili, prepustili z nemocnice po týždni s výnimkou Khaleda, ktorého operovali v špecializovanejšom zdravotníckom zariadení, aby mohol tiež ísť domov.
Fakty
- Za štyri a pol mesiaca ošetrili Lekári bez hraníc 133 ľudí zranených mínami či nástražnými výbušnými zariadeniami - priemerne išlo o jedného pacienta denne. Počet pacientov s týmto druhom zranenia prudko narástol od konca roka 2017. V novembri ošetrili Lekári bez hraníc v nemocnici 17 takýchto prípadov, v decembri 39 pacientov, v januári tohto roku 41 ranených a od začiatku februára do polovice marca prijali 36 takto ranených pacientov.
- Viac ako 75% pacientov prijatých v nemocnici Lekárov bez hraníc v meste Hasaka so zraneniami spôsobenými mínami a ďalšími nástražnými výbušnými zariadeniami sú z provincie Dajr az-Zaur.
- Zhruba polovica pacientov zranených výbušninami boli deti. Niektorým bol len rok. Zranenie (dospelých i detských pacientov) bývajú napríklad tržné rany spôsobené kusy šrapnel, poranenia hlavy, hrudníka, zlomeniny rúk, poranenia / pretrhnutie čriev a brušných orgánov a niekedy sú nutné amputácia.
Aby si Lekári bez hraníc zachovali úplnú nezávislosť, neprijímajú pre financovanie svojich projektov v Sýrii peniaze od žiadnej vlády.
