BRATISLAVA - Situácia na Blízkom východe je opäť poriadne napätá. Turecko totiž v piatok začalo s ofenzívou proti kurdskej enkláve na severe Sýrie. S Jurajom Krúpom, riaditeľom programu Bezpečnosť a obrana v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku, sme sa porozprávali o tom, čo to znamená nielen pre všetkých zúčastnených, ale aj Európu a celý svet.
Turecká armáda začala bombardovať región Afrín zo svojho územia v piatok. Ankara operáciu odôvodňuje tým, že oblasť ovládajú sýrske kurdské milície YPG, ktoré sú súčasťou SDF a ktorú Ankara považuje za teroristickú skupinu s väzbami na kurdských povstalcov v Turecku. V pondelok sa situáciou mala zaoberať aj Bezpečnostná rada OSN.
Turecko vlastne otvorilo nový front v občianskej vojne v Sýrii. Ako môže tento krok naštrbiť situáciu v krajine?
Záleží od toho, či bude Turecko mať záujem pokračovať v operáciách aj v ďalśích oblastiach ovládanými Kurdmi. Aktuálne je záujem Turecka vytlačiť kurdské jednotky z oblasti Afrin a tak rozšíriť svoj vplyv a bezpečnostnú zónu na severe Sýrie aj s pomocou FSA. Turecko už dlhodobo vníma ako jednu z najväčších hrozieb vzostup kurdskej sily a schopnosť ovládať súvislé územie pozdĺž svojej južnej hranice, čo môže viesť k povzbudeniu kurdských separatistických snáh v samotnom Turecku a s tým súvisiaca pomoc z priľahlých oblastí v Sýrii a Iraku. Týmto krokom sa Turecko postupne snaží tomuto scenáru zabrániť
Neočakávam, že by krajiny operujúce v Sýrii vojensky voči Turecku zasiahli. Ide aj o spojencov v aliancii, ale aj Rusko zatiaľ nemá záujem zvyšovať napätie krokmi voči Turecku.
Aký bude mať tento krok podľa vás mať dopad na svet a na Európu?
V prípade, že by sa Turecko rozhodlo pokračovať v operáciách aj v ďalších oblastiach, môže dôjsť k vyostreniu situácie medzi spojencami v NATO, ktorí naďalej pokračujú vo vojenských operáciách s pomocou Kurdov v Sýrii, ako aj vojakmi samotného režimu Asada a následne aj teda Rusku ako priameho spojenca Asadovho režimu. Môže dôjsť (či už zámerne alebo náhodou, alebo prostredníctvom cielenej provokácie) neskôr k stretom vojenských jednotiek vyššie spomínaných aktérov v krajine a teda aj k priamej konfrontácii. Ak by k tomu došlo, mali by sme konflikt priamo medzi Tureckom, teda členom NATO a Ruskom. Aj Aliancia má možnosti Turecko v prípade takejto krízy limitovať.
V prípade, že bude konflikt eskalovať a naťahovať sa, tak hrozí nebezpečenstvo, že Daeš, ktoré je nateraz rozprášené v púšti, sa zmobilizuje a vráti na scénu. To môže mať značne destabilizačný efekt ako na Sýriu, tak aj na Irak.
Tureckí vojaci nakladajúci muníciu neďaleko dediny Sugedigi
Na akú stranu sa postaví Rusko?
Rusko je síce na strane Asadovho režimu, ale zároveň má záujem pokračovať v novonastolených blízkych vzťahoch s Tureckom. Preto mu aj na začiatku operácie vyhovelo a stiahlo svojich vojakov z oblasti, kde operujú turecké jednotky. Keďže je Turecko už dlhšie na kolíznom kurze s EÚ ako aj USA, tak očakávam, že Rusko bude chcieť využiť situáciu a snažiť sa vyjednať sprostredkovane dohodu medzi Tureckom a Asadovým režimom, ktorá by obom ponechala možnosť zachovať si tvár a zároveň mohli deeskalovať. Ani Asadovmu režimu nevyhovuje silná pozícia Kurdov v regiíne. Rusko by z takejto dohody opätovne vyšlo ako víťaz, ktorý by ukázal svetu, ako vie využiť svoj vplyv a diplomaciu. Zároveň to bude mať negatívny dopad na vzťahy medzi Tureckom a jeho spojencami v Aliancii.
Francúzsko požiadalo o mimoriadne rokovanie Bezpečnostnej rady OSN k situácii v Sýrii. Turecko vzápätí vyhlásilo, že „s Francúzskom bude jednať ako so spojencom teroristov“. Ako veľmi to môže ovplyvniť vzťahy medzi Tureckom a Francúzskom, resp. Tureckom a krajinami, ktoré sa postavia proti nemu? Hrozí nejaký ďalší konflikt?
Turecko má už od nepodareného prevratu napäté vzťahy s partnermi v EÚ, ako aj s Francúzskom. To sa teraz prejavilo na francúzskej iniciative, ktorá sa rozhodla diplomaticky zakročiť voči tureckej operácii. Celá situácia ešte prispeje k zhoršeniu vzťahov medzi EÚ a Tureckom, ktoré sa bude vyhrážať opätovne zrušením dohody o migrantoch. Je potrebné, aby EÚ nemenila svoje postoje a zároveň sa snažila čo najskôr posilniť a zabezpečiť svoj hranice, aby nebola pri každej príležitosti vydieraná Tureckom.
Tureckí vojaci nakladajúci muníciu neďaleko dediny Sugedigi
Ako môže reagovať NATO a samotná OSN?
V prípade OSN sa očakáva vyhlásenie, ktoré odsúdi turecké aktivity v Sýrii, a eventuálne nejaká deklarácia. Ale určite nemôžeme očakávať embargo alebo nebodaj začatie rokovaní o mierovej operácii. Od takéhoto rozhodnutia sme ešte veľmi ďaleko.
NATO si situáciu bude riešiť interne. Turecko spustilo operáciu, ktorá nebola schválená OSN, tak NATO určite nebude podnikať kroky na pomoc Turecku. To sa týka aj možných priamych stretov tureckých jednotiek s ruskými v Sýrii. NATO by zasiahlo len v pripade, že by Rusko napadlo Turecko.
