BERLÍN - Víkendové voľby v Nemecku síce potvrdili štvrté víťazstvo strany kancelárky Angely Merkelovej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), napriek tomu prišla o milióny voličov. Tí sa obrátili v prospech euroskeptickej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Spolu so svojou sesterskou stranou, bavorskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU), sa nachádza pred neľahkou úlohou. Musí zostaviť funkčnú vládnu koalíciu.
Ďalšími dvoma najsilnejšími stranami sa stali Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) na čele s Martinom Schulzom a pravicovopopulistická AfD. Pre Merkelovú strana AfD ako koaličný partner neprichádza do úvahy. "Strany, ktoré môžu vytvoriť koalície, budú hľadať riešenia. Samozrejme, existujú medzi nimi rozdiely, ale AfD nebude mať žiaden vplyv," povedala kancelárka. Keďže Schulz takmer okamžite po výsledkoch volieb vyhlásil, že v koalícii s CDU/CSU pokračovať nechcú, jedinou alternatívou sa zdá byť tzv. "jamajská koalícia". Merkelová plánuje vládu zostaviť do Vianoc.
Najpravdepodobnejšia je tzv. "jamajská koalícia"
V prípade tejto koalície by išlo o spoluprácu CDU/CSU so stranou Zelených a s liberálmi z FDP. Vzhľadom na volebné výsledky tak ide o najpravdepodobnejšiu možnú koalíciu. Podľa odborníka na nemecky hovoriace krajiny Vladimíra Handla z Karlovej univerzity je to zrejme jediná možnosť. "Iný variant, bohužiaľ, neexistuje," povedal Handl pre Lidovky.cz.
Poss German coalitions based on the exit polls. Only grand coalition and 'Jamaican flag' viable https://t.co/b3SX9pZNSQ pic.twitter.com/gBb3o5cjCx
— Seán Clarke (@SeanClarke) 24. září 2017
Merkelová však na tlačovej konferencii uviedla, že okrem FDP a Zelených osloví s ponukou na spoluprácu aj Schulzovu SPD. Na federálnej úrovni však v Nemecku trojkoalícia nikdy nepôsobila, navyše SPD už oznámila odchod do opozície. Problémom by mohlo byť aj rozdielne zameranie bavorskej CSU a liberálov, ktorí však spoločne pôsobia na regionálnej úrovni.
Merkelová teda musí sústrediť svoje sily na vyjednanie kompromisu medzi týmito dvomi stranami, ktoré sa nezhodnú najmä v oblasti zahraničnej politiky a ekológie. Aj Merkelová má v súčasnosti nevyriešené otázky so svojou sesterskou stranou v oblasti migračnej politiky. Prípadná účasť zelených v budúcej nemeckej vládnej koalícii by však mohla byť zlou správou pre automobilky a uhoľné elektrárne v krajine.
Dá sa však predpokladať, že Merkelová ako súsená politička bude schopná vyjednať aj takúto koalíciu. V prospech možnej koalície svedčí aj fakt, že Zelení aj liberáli vyjadrili v televíznej debate, že o takúto koalíciu záujem majú. K istým ústupkom by tak mohlo dôjsť aj z ich strany. Napriek tomu mnohí analytici považujú skladanie takéhoto kabinetu a všeobecne vládnutia za zložité.
Veľká koalícia sa zrejme konať nebude
Schulz mal po nedeľanjších voľbách pomerne jasno. V koalícii s nemeckou kancelárkou sa nechystá pokračovať. Sociálni demokrati totiž doterz videli, že zo všetkých úspechov veľkej koalície profituje predovšetkým Merkelová. Odborníci ďalej uvádzajú, že dlhodobé veľké koalície môžu viesť práve k posilňovaniu radikálnych strán.
Dlhodobá absencia silnej opozície, ktorá by jasne artikulovala odlišné záujmy tiež nie je pre politiku zdravá. V súčasnosti je teda pre Schulza výhodnejšie byť lídrom opozície, než ostať v tieni Angely Merkelovej. V rámci nej byt tak populistická AfD nevyčnievala z radov. Merkelová ho napriek tomu plánuje osloviť.
Hrozia nové voľby?
V prípade, že by sa strana CDU/CSU, liberáli a Zelení nedohodli, hrozili by podľa Handla nové voľby, v ktorých by nemusela nemecká kancelárka vyhrať. Všetci si totiž uvedomujú, že by od voličov nedostala dostatočnú podporu. Pokiaľ by sa mala situácia úplne vyhrotiť, voľby by vyhrali populisti z AfD, tvrdí Handl. Nikto si preto v súčasnej situácii nemôže dovoliť nezostaviť koalíciu.
Strata voličov je podľa odborníkov chybou Angely Merkelovej a naznačuje, že kancelárka by mala zmeniť svoju politiku. Práve jej protimigračná politika totiž spôsobila rapídny pokles jej voličov, ktorí sa svojimi hlasmi obrátili na populistov. Tí však len pár dní po priaznivom výsledku prežívajú vnútrostranícku krízu.
Ďalším variantom by podľa neho bola menšinová vláda, s ktorou však nemecká vláda nemá skúsenosti. Merkelová by tak vládla s podporou opozície, čo je však najmenej pravdepodobná alternatíva. Zrejme sa v tomto prípade uchýli k väčším vládnym ústupkom.
