BRATISLAVA - Vyspelejšie technológie, vražednejšie zbrane, enormné množstvo informácií. Za niekoľko desaťročí sa zmenila nielen taktika vedenia vojny, ale aj spôsob, akým na ňu nazeráme. Dostala sa priamo do našich domov, hoci môže ísť o dramatické udalosti na opačnom konci sveta. Kedysi sme boli odkázaní na správy v novinách, v televízii či rozhlase, ktoré prichádzali s oneskorením niekoľkých hodín či dokonca dní. Teraz sme sa dostali do fázy, kedy sledujeme konflikty doslova v priamom prenose. A budeme ich pravdepodobne takýmto spôsobom prežívať čoraz viac.
Iracká invázia do Kuvajtu
Jedna z najväčších vojenských konfrontácií od druhej svetovej vojny, niekedy nazývaná prvá vojna v "priamom televíznom prenose", operácia Púštna búrka, sa začala 17. januára 1991. USA sa podarilo dať dohromady koalíciu mnohých desiatok krajín, ktoré počas vojny v Perzskom zálive v januári a februári 1991 vyhnali Irak po siedmich mesiacoch z Kuvajtu. Ten bol oslobodený 28. februára, iracký diktátor Saddám Husajn ale zvrhnutý nebol, odstrániť sa ho podarilo až o 13 rokov neskôr počas americko-britskej invázie do Iraku.
Irak zapálil v Kuvajte 732 ropných vrtov, čo vyprodukovalo ekologickú katastrofu. Vypustili vyše 11 miliónov barelov ropy (asi 1,5 milióna ton ropy), ropná škvrna pokryla plochu najmenej 600 kilometrov štvorcových. Najmenej štvrtina kuvajtskej púšte bola zamorená, všetky chránené prírodné oblasti boli poškodené. Ropa usmrtila najmenej 30.000 prezimujúcich morských vtákov.
Náklady na vojnu predstavovali podľa USA 61 miliárd dolárov (podľa iných údajov až 71 miliárd USD). Z toho viac ako 53 miliárd pokryli iné krajiny: Kuvajt, Saudská Arábia a štáty Perzského zálivu poskytli 36 miliárd, Nemecko a Japonsko dohromady 16 miliárd. Škody v Iraku sa odhadovali na 200 miliárd dolárov na infraštruktúre a 60 miliárd USD v Kuvajte.
Občianska vojna v Juhoslávii
Ozbrojené konflikty na Balkáne trvali vrátane vojny v Kosove či konfliktu v Pereševe a Macedónsku dlhých desať rokov. Od roku 1991 bojovali Slovinci so Srbmi, Chorváti so Srbmi, Srbi s Albáncami, Albánci s Macedóncami, katolíci s pravoslávnymi, kresťania s moslimami,... Jednou z najkrvavejších kapitol rozpadu Juhoslávie bola vojna v Bosne a Hercegovine, ktorá si za tri roky vyžiadala 100-tisíc mŕtvych a státisíce ľudí museli opustiť svoje domovy.
Neodmysliteľne sa s ňou spája aj masaker v Srebrenici, vo východnej Bosne, ktorá patrila medzi šesť takzvaných bezpečných zón OSN. Na ploche 150 kilometrov štvorcových žilo okolo 45 000 ľudí. O ich bezpečnosť sa mali starať nedostatočne vyzbrojení vojaci OSN z Holandska. Moslimská enkláva zo všetkých strán obkľúčená územím pod srbskou kontrolou sa čoskoro stala úplne závislou na ľubovôli Srbov, ktorí ovládali okolité územia a do Srebrenice prepúšťali len málo konvojov so zásobami. Definitívne "vyčistenie" územia zahájili Srbi 6. júla 1995 bombardovaním raketometmi. O päť dní neskôr mesto obsadili srbské jednotky pod velením generála Ratka Mladiča. Ženy, deti a starcov dopravili Srbi na moslimské územie, ale mužov zmasakrovali. Počet obetí sa odhaduje na viac ako 8000.
Video nie je vhodné pre maloletých divákov a ľudí s citlivou povahou!
Aj keď od ukončenia konfliktu ubehlo už skoro 21 rokov, administratívne rozdelenie Bosny a Hercegoviny, ktoré do značnej miery kopírovalo výsledky vojnových operácií, sa ukázalo byť ako nevhodné. Krajina, kedysi vnímaná ako príklad pokojného spolužitia troch rôznych národov a náboženstiev, sa stále potýka nielen s etnickým napätím, ale aj s hospodárskymi ťažkosťami, vysokou nezamestnanosťou a všeobecnou stratou ilúzií. To všetko sprevádza veľký úbytok obyvateľstva, ktorý sa začal už počas vojny. Zábery z nej obleteli svet, rovnako ako z postupného rozpadu celej Juhoslávie a aj z neskorších súdov s vojnovými zločincami.
Zabitie líbyjského vodcu Kaddáfího
Muammara Kaddáfího, ktorý vládol krajine diktátorským štýlom 42 rokov, zabili 20. októbra 2011 povstalci pri dobytí jeho rodného mesta Syrta. Išlo o poslednú baštu Kaddáfího stúpencov, ktorá vzdorovala revolučným silám. Jeho smrti predchádzala občianska vojna, ktorá trvala už od februára.
Zábery odvysielané televíziou al-Džazíra ukázali, ako Kaddáfího zadržali zraneného, ale živého v Syrte. Kaddáfí s kozou briadkou a riedkymi vlasmi mal zakrvavenú košeľu aj tvár. Stál vzpriamený na ceste popri zástupe povstaleckých bojovníkov kričiacich "Boh je veľký!" Neskôr sa objavilo na záberoch Kaddáfího bezvládne telo na chodníku, vyzlečené do pol pása a s krvou pod hlavou.
Kaddáfí sa ukrýval v rodnej Syrte v posledných budovách, ktoré ostali pod kontrolou jeho ozbrojených stúpencov. Konvoj Kaddáfího bojovníkov sa následne pokúsil zo Syrty uniknúť, zasiahli ho však nálety NATO, ktoré uskutočnili francúzske lietadlá. Nálety zastavili kolónu, ale nezničili ju. K vozidlu s Kaddáfím sa potom dostali povstalci. Obkľúčili konvoj a došlo k prestrelke s niekoľkými vozidlami. V jednom z nich našli zraneného Kaddáfího a vzali ho do sanitky. Kaddáfí o pol hodinu z rán vykrvácal, povedal hovorca. Lekár Abdal-Džalíl Abdal-Azíz, ktorý v sanitke vyšetroval Kaddáfího, povedal, že zomrel na následky dvoch strelných zranení hlavy a hrude.
Video nie je vhodné pre maloletých divákov a ľudí s citlivou povahou!
Kaddáfího telo následne povstalci ukazovali na aute v uliciach blízkej Misuráty. Zástupy naradostnených ľudí podľa záberov televízie al-Arábija kričali: "Krv martýrov nevyjde nadarmo". Bojovníci, ktorí zabili diktátora podľa predpokladov pochádzali z Misuráty, mesta, ktoré týždne trpelo brutálnym obliehaním Kaddáfího síl v osem mesiacov dlhej občianskej vojne. Nenávidený líbyjský vodca skonal krutým spôsobom pred očami celého sveta.
Anexia Krymu
Po sérii občianskych protestov Euromajdan, ktoré viedli k zosadeniu ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a vytvoreniu novej dočasnej vlády, sa Rusko rozhodlo anektovať Krym. Vo februári 2014 vyslalo svojich vojakov, ktorí obsadili kľúčové miesta. Nová dosadená vláda chcela boj o Krym s Ukrajinou ukončil referendom, ale medzinárodné spoločenstvo jeho výsledok neuznalo. Nakoniec došlo k odtrhnutiu Krymu od Ukrajiny a jeho pripojeniu k Rusku.
Operácie na Kryme vzbudili už od počiatku pozornosť celého sveta, obavy z vypuknutia tretej svetovej vojny sa skloňovali vo veľkom meradle. Informáciami a dezinformáciami boli zahrnuté všetky spravodajské kanály, rovnako ako aj sociálne siete. Na videoportáloch sa ocitali stále nové a nové zábery.
Navyše po anexii Krymu v apríli 2014 vypukli boje na východe Ukrajiny medzi ukrajinskou armádou a prorusky orientovanými separatistami údajne podporovanými Moskvou (tá podporu povstalcov odmieta). Odvtedy si podľa poslednej štatistiky OSN vyžiadali 9640 obetí a vyše 22-tisíc zranených. Násilie vyhnalo z domovov 1,7 milióna ľudí. V minulosti bolo už niekoľkokrát vyhlásené prímerie, ale boje v menšej miere pokračujú aj naďalej. Západ reagoval na udalosti uvalením sankcií voči Rusku, ktoré v odvete zakázalo dovoz západných potravín. Ukrajina stále verí, že sa jej podarí "okupované územia" na Kryme získať späť.
V auguste tohto roka hladinu rozčerila správa o "ukrajinských diverzantoch", ktorých na Kryme zadržala ruská tajná služba FSB a ktorí sa údajne chceli pokúsiť o sabotáž. Ruský prezident Vladimir Putin obvinil Ukrajinu, že siaha po terore namiesto snahy urovnať konflikt mierou cestou.
Bitka o Mosul
Teroristická organizácia Daeš sa irackého mesta Mosul zmocnila bez odporu v lete roku 2014. V poslednom čase však v bojoch s irackou armádou a kurdskými polovojenskými oddielmi prišla o veľkú časť územia, ktorú dovtedy kontrolovala na severe a západe Iraku. Mosul zostal jedinou veľkou mestskou oblasťou, ktorú ovláda. Od minulého pondelka sa o znovudobytie tohto druhého najväčšieho mesta pokúša iracká armáda a jej spojenci. Svet aj v tomto prípade môže jej priebeh sledovať doslova v priamom prenose.
Podľa vojenských expertov by bitka o Mosul mohla trvať aj niekoľko týždňov či dokonca mesiacov, v meste sa nachádza podľa odhadov päť až šesťtisíc bojovníkov Daeš, ktorí využívajú výbušninami naložené autá so samovražednými atentátnikmi a delostreleckú paľbu. Náročnosť operácie uznal aj americký prezident Barack Obama. Podľa spravodajskej televízie CNN však súčasne vyjadril presvedčenie, že táto bitka sa skončí porážkou teroristov. Bitka o Mosul je najväčšou vojenskou operáciou v Iraku od roku 2011, keď sa z tejto krajiny vo veľkej miere stiahli americké jednotky.
