BRATISLAVA - Prezidentské voľby v Spojených štátoch sa nezadržateľne blížia. Politický systém za veľkou mlákou je do veľkej miery odlišný od toho Slovenského. Prinášame vám najdôležitejšie otázky a odpovede, ktoré musíte v súvislosti s americkými voľbami vedieť. Kto kandiduje? Aké sú hlavné politické strany a kto má najväčšiu šancu dostať sa do kresla najmocnejšieho muža planéty?
Kedy začínajú voľby?
Samotná voľba bude 8. novembra. Inaugurácia sa bude konať v januári 2017. Volebný proces a výber voliteľov v jednotlivých štátoch začína prakticky od začiatku roka 2016, alebo ešte skôr - už od polovice funkčného obdobia zvoleného prezidenta.
Kedy budeme vedieť meno nového prezidenta?
Volebné hlasy sa zrátajú a prezidenta vyhlásia začiatkom januára nasledujúceho roku na spoločnej schôdzi oboch komôr Kongresu USA. Prezident a viceprezident sa potom oficiálne ujímajú úradu 20. januára. V prípade, že zvolený prezident zomrie v období medzi voľbou a inauguráciou, stáva sa prezidentom zvolený viceprezident.
Aké sú politické strany v USA?
V Spojených štátoch sú dve hlavné politické strany - republikáni (pravica) a demokrati (ľavica).
Kto sú republikáni?
Republikánom by sa v Európe hovorilo pravičiari. Zastupujú ich dva prúdy - konzervatívny a liberálny. Konzervatívci vychádzajú z tradicionalizmu, sú proti potratom a proti neobmedzenej migrácii. ekonomickí liberáli či libertariáni sú za nízke dane, menšiu reguláciu ekonomiky či vlastníctvo strelných zbraní.
Kto sú demokrati?
Demokrati predstavujú na politologickom spektre ľavicu. Demokrati chcú v ekonomike väčšiu reguláciu (viac štátu, menej trhu), vyššie dane pre bohatých, sú proimigračne naladení, bojujú za práva menšín.
Aký je americký volebný systém?
Američania si prezidenta a zároveň aj viceprezidenta volia nepriamo na štvorročné obdobie zložitým systémom prostredníctvom voliteľov, ktorý má korene v 19. storočí. Republikánska i Demokratická strana stavajú svojich kandidátov na prezidenta a viceprezidenta USA na letných straníckych zjazdoch - konventoch. Komplikovaný maratón volieb budúceho amerického prezidenta sa začína voľbami delegátov na federálne konventy.
Pri voľbe voliteľov sa uplatňuje väčšinový systém. Víťazstvo hoci minimálnym rozdielom hlasov dáva kandidátovi právo získať všetky hlasy voliteľov daného štátu. Tak môže byť za prezidenta zvolený kandidát, ktorý dostane viac hlasov voliteľov, napriek tomu, že sa za neho v celoštátnom meradle vyslovilo menej voličov.
Čo sú primárky?
39 štátov (z 50) USA sa delegáti konventu volia v primárnych voľbách, ktoré spočívajú v jednoduchom anonymnom odovzdaní hlasu do urny. Voliči volia priamo delegátov na úrovni štátu. Primárky sú buď otvorené, keď môže delegátov konventov voliť každý občan daného štátu, alebo uzavreté, keď o delegátoch rozhodujú iba členovia príslušnej strany. O pravidlách a termíne primárok rozhodujú štáty a stranícke vedenia.
Počet delegátov konventov za jednotlivé štáty - či už sa vyberajú prostredníctvom caucusov, alebo primárnych volieb - proporcionálne zodpovedá počtu obyvateľov štátu. Konvent každej strany nominuje jediného kandidáta na prezidenta.
Čo je zbor voliteľov?
Slovo pochádza z pôvodných indiánskych jazykov a znamená volebnú stranícku konferenciu. V 12 štátoch USA, kde sa tento systém využíva, sa schádzajú celoštátne konferencie hlavných politických strán (republikánov a demokratov), ktoré rozhodujú o podpore toho-ktorého kandidáta na prezidenta vo federálnom konvente.
Na videu je vysvetlené, ako sa vyberá zbor voliteľov v štáte Iowa
Pri voľbe delegátov na caucus sa postupuje "zdola nahor": na malých miestnych zhromaždeniach straníckych aktivistov sa rozhoduje o delegátoch do okresných zjazdov, kde sa ďalej volia delegáti za dištrikty. Títo sa zúčastňujú na celoštátnych straníckych konferenciách.
V Zbore voliteľov má každý štát niekoľko zástupcov, ktorých počet je stanovený súčtom počtu zástupcov štátu v Snemovni reprezentantov a v Senáte amerického Kongresu. Volitelia pridelia svoje hlasy tomu kandidátovi, ktorý vyhral väčšinu hlasov v ich štáte. Toto neplatí pre štáty Nebraska a Maine, ktoré prideľujú svoje hlasy kandidátom proporčne.
Kto sú hlavní kandidáti vo voľbách v roku 2016?
Po niekoľkomesačnom procese zostali už iba dvaja kandidáti, ktorí môžu uspieť v boji o kreslo najmocnejšieho prezidenta na svete. Za republikánov je to miliardár a televízna celebrita Donald Trump. Demokrati postavili do boja Hillary Clintonovú, manželku bývalého prezidenta Spojených štátov Billa Clintona.
Čo vieme o Donaldovi Trumpovi
Republikánsky nominant na prezidentský úrad Trump opakovane vyzýval na dočasné zastavenie prijímania sýrskych utečencov a toto moratórium by podľa neho malo byť súčasťou širšie koncipovanej prisťahovaleckej politiky. V rámci nej sa vyslovil aj za zákaz vstupu zahraničných moslimských prisťahovalcov do USA, "kým nezistíme, o čo tu dopekla ide".
Proti Trumpovi sa postavili novinári, analytici, ale aj známe osobnosti. Trumpa označujú ako svetovú hrozbu. Miliardár pourážal v kamapani už takmer každého. Nedáva si servítku pred ústa a prakticky čokoľvek povie, to mu v prieskumoch pomôže. Volebnú základňu Trumpa tvoria najmä bieli muži strednej triedy, ktorí sa dostávajú pod tlakom demokgrafickým zmien do menšiny. Za podporou stoja i neblahé ekonomické výsledky strednej triedy a akási nostalgia za "starými dobrými časmi", ktoré Trump sľubuje vrátiť.
Tento rozdeľujúci republikánsky kandidát taktiež vyhlásil, že ak sa dostane do Bieleho domu, nebude na spojencov USA vyvíjať nátlak ohľadne opatrení proti politickej opozícii a občianskym skupinám, argumentujúc tým, že USA si musia najskôr "vyriešiť vlastné problémy" a až potom môžu rozdávať rady iným vládam.
Čo vieme o Hillary Clinton
Hillary Clinton je známa vďaka úlohu prvej dámy Billa Clintona, demokratického prezidenta z 90-tych rokov. Demokratická prezidentská kandidátka Hillary Clintonová sa rada prezentuje ako skúsená štátnička: najlepšia je, keď s gestami prezidenta a typickým zachrípnutým hlasom hovorí o zahraničnej a bezpečnostnej politike.
Clintonová podľa nej niekedy prejavuje až bezohľadnú pracovnú morálku s troškou arogancie. Má však pevnú vôľu: 68-ročná politička sa nenechá vykoľajiť silným súperom, čo dokázala aj v primárkach, kde zviedla ťažký boj so senátorom Berniem Sandersom. Clintonová je rodáčka z Chicaga. S manželom a neskôr aj prezidentom Billom Clintonom sa zoznámila v roku 1971, keď obaja študovali na elitnej Yaleovej univerzite. Niektorí pozorovatelia sú presvedčení, že by sa bez nej nikdy nestal prezidentom.
Clintonová je skúsená právnička, diplom získala v roku 1973 na Yaleovej univerzite. Pracovala ako právna poradkyňa Kongresu; stála pri založení neziskovej organizácie Arkansaskí advokáti pre deti a rodiny; ako prvá žena sa stala v roku 1978 predsedníčkou neziskovej spoločnosti právnych služieb zriadenej Kongresom USA, Legal Services Corporation; a o rok nato partnerkou v právnickej firme Rose Law.
Počas ôsmich rokov, keď bola prvou dámou USA, sa zoznámila zblízka s fungovaním Bieleho domu. Keď prepukol sexuálny škandál prezidenta Clintona so stážistkou Monicou Lewinskou, Hillary stála neochvejne po jeho boku, hoci médiá pretriasali túto aféru do najmenších detailov. Ich manželstvo to prežilo. Hillary Clintonová má s manželom Billom jediné dieťa, dcéru Chelsea, ktorá teraz v lete očakáva narodenie druhého dieťaťa.
