WASHINGTON - Americký prezident Barack Obama, ktorý práve dnes pricestoval do Saudskej Arábie na rokovania s kráľom Salmanom, má pred sebou ťažké rozhodnutie. V časoch vypätých vzťahov medzi oboma krajinami, žiada od neho nielen verejnosť, ale aj Kongres, aby zverejnil doteraz utajených 28 strán z dokumentu, zaoberajúceho sa vyšetrovaním útokov z 11. septembra 2001. Práve tie by mohli dokazovať napojenie širokej siete ľudí, ktorí pripravovali atentáty, na Saudskú Arábiu.
Ilumináti, slobodomurári či Merkelová: Päť tajných spoločností, ktoré majú ovládať svet!
Správa vyšetrovacej komisie bola pripravená na žiadosť bývalého prezidenta Georgea W. Busha a Kongresu. Komisia v júli 2004 dospela k záveru, že 15 z 19 únoscov bolo zo Saudskej Arábie a všetci boli členmi teroristickej skupiny Al-Kájda. Dôkazy o prepojení na vládu Saudskej Arábie sa však údajne nenašli. Išlo o 800 strán textu, z ktorých 28 stále zostáva ukrytých pred zrakmi verejnosti a uložených v trezore. O ich obsahu vie z dôvodu národnej bezpečnosti iba hŕstka zasvätených. Teraz však niekoľkí poslanci zo Snemovne reprezentantov prišli s návrhom zákona, ktorý by mohol odtajniť celú správu a nielen to.
Americký politik Bob Graham (79), člen komisie, ktorá mala preveriť údajné zlyhanie amerických bezpečnostných agentúr v súvislosti s teroristickým útokom, v rozhovore pre televíznu stanicu CBS prezradil zásadný detail. Napriek viazanosti mlčanlivosťou na otázku reportéra, či atentátnici mali pomoc, podľa denníka Bild, Graham odpovedal: "Áno, od Saudov."
Podľa najnovších správ mal výrobca bômb pre Al-Kájdu Ghassan al-Shabri ukryť pilotnú licenciu v obálke od saudskoarabského veľvyslanectva vo Washingtone, ktorú našli pri jeho zatknutí v roku 2002. Napriek tomu, že mal absolvovať pilotný výcvik spolu s ostatnými únoscami, na útokoch sa nezúčastnil.
Žaloba proti Saudskej Arábii za útoky?
Legislatívne opatrenie, ktoré by umožnilo Američanom zažalovať Saudskú Arábiu ohľadom teroristických útokov v Spojených štátoch z 11. septembra 2001, najnovšie podporil demokratický kandidát na prezidenta USA Bernie Sanders.
Hoci sa tento návrh zákona stretol s odporom vlády prezidenta Baracka Obamu, pre pozostalých obetí tejto udalosti je dôležitý; niektorí z nich sa domnievajú, že saudskoarabskí činitelia zohrali pri týchto útokoch istú úlohu.
USA neinformovali o spojitosti medzi saudskoarabskou vládou alebo vysokopostavenými činiteľmi Rijádu a týmito bezprecedentnými útokmi. Sanders však poznamenáva, že niektoré závery vyšetrovania zostávajú stále utajené. Podľa vermontského senátora, ktorého cituje agentúra AP, Saudská Arábia presadzuje extrémnu a "veľmi deštruktívnu" podobu islamu.
Barack Obama v Saudskej Arábii
Barack Obama bude dnes v Saudskej Arábii rokovať so saudským kráľom Salmanom a vo štvrtok sa zúčastní summitu šiestich členov Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC). Momentálne sú vzťahy medzi Washingtonom a Rijádom napäté. Americký kľúčový spojenec v Perzskom zálive urobil v poslednom čase rad krokov, ktoré Spojené štáty prijali s nevôľou. Rijádu sa zase nepáčia niektoré postoje USA, budiace pochybnosti, či Washington zdieľa so Saudskou Arábiou jej regionálne záujmy.
Sporná bola napríklad januárová poprava niekoľkých desiatok odsúdených teroristov vrátane šiitského duchovného, čo vyvolalo prudkú roztržku s Iránom. Rijád po následnom útoku na svoju ambasádu v Iráne obmedzil diplomatické vzťahy s Teheránom. Rijád takisto kriticky prijal medzinárodné dohody s Iránom o jeho jadrovom programe. Saudská Arábia sa navyše stretáva s nízkymi cenami ropy, čo má významný vplyv na jej hospodárstvo. Nedarí sa jej ani v Jemene, kde si so svojou koalíciou v nákladnom ťažení proti šiitskym povstalcom nedokázala zabezpečiť jasnú vojenskú prevahu. Saudovia tiež márne usilovali o agresívnejšie vojenské akcie Spojených štátov proti počínaniu Iránu v Iraku a Sýrii.
Predpokladá sa, že Obama sa bude snažiť počas návštevy pošramotené vzťahy napraviť. Podľa denníka The New York Times ale nie je jasné, ako hlboko je dlhoročná spolupráca poškodená. Vyše 70-ročné strategické partnerstvo Rijádu a Washingtonu je pravdepodobne najviac naštrbené od arabsko-izraelskej vojny v roku 1973, analyzuje BBC. Dôvodom je najmä podpora zo strany USA pre stiahnutie sankcií voči Iránu, ktorý je úhlavným rivalom Saudskej Arábie v oblasti Zálivu. Ďalšou prekážkou je nedávny návrh zákona z dielne amerických politikov, ktorý by umožňoval občanom USA žalovať Rijád v súvislosti s teroristickými útokmi z 11. septembra 2001.
Útoky 9/11 si vyžiadali takmer 3000 obetí
Pätnásti z 19 únoscov dopravných lietadiel, použitých ako zbrane pri teroristických útokoch na USA z 11. septembra 2011, boli občanmi Saudskej Arábie. Dva stroje únoscovia zámerne naviedli na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku, čím spôsobili ich pád, tretí stroj vrazil do budovy Pentagónu v štáte Virgínia.
Štvrté lietadlo havarovalo v štáte Pensylvánia po tom, ako na jeho palube vypukla vzbura pasažierov. Jeho možným cieľom bol Biely dom alebo budova Kapitolu vo Washingtone. Útoky si vyžiadali takmer 3000 obetí na životoch.
V novembri 2002 vznikla Národná komisia pre vyšetrovanie teroristických útokov na USA, ktorá za dva roky vypočula 1200 ľudí a prešla vyše 2,5 milióna strán dokumentov. V júli 2004 došla okrem iného k záveru, že útoky vykonali členovia Al-Kájdy a že pred útokmi systémovo (v koordinácii) zlyhali spravodajské služby USA.
Nové INFORMÁCIE o teroristickom útoku na dvojičky: Vieme, čo inšpirovalo bin Ládina konať!
Fakty o obžalovaných a odsúdených
V júni 2013 vojenský súd vo väznici Guantánamo na Kube začal ďalšie z predbežných pojednávaní s päticou obvinených. Pred súdom stáli Pakistanci Chálid Šajch Muhammad (údajný strojca útokov) a jeho synovec Alí Abdal Azíz, Jemenčania Ramzi bin Šibh a Valíd Attaš a Mustafa Ahmad Havsáví zo Saudskej Arábie. Ak súd dospeje k rozhodnutiu o ich vine, hrozí im trest smrti.
Za útoky z 11. septembra boli zatiaľ odsúdení len dvaja ľudia - Francúz marockého pôvodu Zacarias Moussaoui a Maročan Munír Mutasádik. Moussaoui za prípravu útokov dostal v roku 2006 doživotný trest bez možnosti prepustenia. Mutasádikovi potvrdil v roku 2007 hamburský súd 15 rokov väzenia za podporu útokov. Odvolanie oboch bolo zamietnuté.
Hlava Al-Kájdy, miliardár Usama Bin Ládin, ktorý sa prihlásil k útokom, bol ako najhľadanejší terorista sveta chytený a zabitý v máji 2011 v Pakistane.
