Štvrtok28. marec 2024, meniny má Soňa, zajtra Miroslav

Kľúčový summit, ktorý môže znamenať koniec Británie v EÚ: Toto vážne ohrozilo dohodu!

(Zdroj: SITA/AP)

BRUSEL - Ani 24 hodín od začatia najnovšieho summitu Európskej únie, ktorý sa prednostne venuje návrhom na zmeny vzťahov medzi Britániou a zvyškom bloku, nedospeli zatiaľ účastníci rokovania ku kompromisu. Situácia je dokonca taká, že napriek istým posunom zatiaľ nebola uzavretá ani jedna zo známych sporných otázok, čo vyvoláva špekulácie, že sa summit pretiahne do soboty.

17:30  Grécko v rámci prebiehajúceho summitu EÚ v Bruseli požiadalo svojich európskych partnerov, aby až do 6. marca jednostranne neuzatvárali svoje hranice. Na tento deň bol predbežne stanovený termín krízového summitu EÚ-Turecko zameraný na riešenie migračnej krízy.

V opačnom prípade dala grécka strana najavo, že by mohla blokovať prijatie záverov Európskej rady, ktoré majú vyriešiť novú podobu vzťahov medzi EÚ a Britániou.

Grécko, ktoré sa stalo hlavnou vstupnou bránou pre nelegálnych migrantov, sa obáva, že tisíce z nich by kvôli novému postoju niektorých krajín EÚ v podobe jednostranných obmedzení pre žiadateľov o azyl, mohli dlhodobo zostať na jeho území.

V minulom roku do krajín EÚ prišlo vyše milióna nelegálnych utečencov, čo donútilo viaceré členské štáty EÚ, aby zaviedli obmedzenia na svojich hraniciach. Naposledy tak urobilo Rakúsko, ktoré dnes ráno oznámilo, že cez slovinsko-rakúske hranice pustí už len 80 žiadateľov o azyl denne a 3200 tranzitujúcich migrantov.

Grécka vláda vyjadrila obavy, že ak Rakúsko uzavrie svoje hranice, povedie to k dominovému efektu uzatvárania hraníc aj iných štátov na balkánskej trase.

Slovenský premiér Robert Fico ako aj predseda českej vlády Bohuslav Sobotka na summite EÚ upozornili, že do mimoriadneho summitu začiatkom marca dávajú šancu pôvodnému plánu Európskej komisie na zastavenie toku migrantov za plnej účasti a zaangažovanosti Turecka a Grécka. Ak by tento plán (A) zlyhal, bude podľa nich potrebné, aby EÚ prijala náhradné riešenie, označované aj ako plán B, v podobe uzavretia hraníc Macedónska s Gréckom a Bulharska s Gréckom.

Taliansky premiér migrantmi vydiera krajiny V4

Hovorca maďarskej vlády dnes obvinil talianskeho premiéra Mattea Renziho z vydierania krajín višegrádskej skupiny (V4). Reagoval tak na to, že Renzi na summite EÚ v Bruseli zopakoval hrozbu voči krajinám zo strednej a východnej Európy, ktorým vraj v prípade malej kooperácie v migračných otázkach hrozí obmedzenie prostriedkov z európskych fondov.

Hovorca Zoltán Kovács spravodajskému kanálu M1 povedal, že V4, ktorú tvorí vedľa Maďarska Česko, Slovensko a Poľsko, stojí pevne na svojom odmietavom stanovisku voči povinným kvótam, na základe ktorých by sa medzi členské štáty Európskej únie rozdeľovali migranti.

"Toto nie je pre Európu riešenie," zdôraznil hovorca podľa agentúry MTI. Rokovania európskych lídrov v Bruseli o reforme vzťahov medzi Britániou a zvyškom Európskej únie pokračujú druhým dňom v snahe dospieť ku konečnej dohode, ktorá by uspokojila britského premiéra Davida Camerona aj ostatné členské štáty únie.

Česká republika a V4 nesúhlasia s 13-ročným obdobím zmrazenia dávok

Česká republika na prebiehajúcom summite EÚ zastupovala skupinu okolo 10 členských štátov, ktoré mali podobné výhrady voči britským požiadavkám. Uviedol to dnes český premiér Bohuslav Sobotka.

Premiér zdôraznil, že ČR sa aj vo štvrtok aj dnes aktívne zúčastňovala rokovaní o úprave vzťahov medzi EÚ a Britániou, pričom stále platí, že je snaha dosiahnuť dohodu, ktorá Davidovi Cameronovi umožní vrátiť sa domov s dobrou šancou na pozitívne ovplyvnenie referenda o zotrvaní krajiny v EÚ.

Podľa Sobotku ČR v rámci dnešných bilaterálnych rokovaní s Cameronom zastupovala aj Vyšehradskú štvorku (V4) a záujmy ďalších krajín, pričom dôraz bol na dve oblasti - indexácia detských prídavkov pre zahraničných zamestnancov v Británii a doba trvania ochranného mechanizmu (záchranná brzda) pre sociálne dávky, ktoré nie sú príspevkovo zadefinované.

Sobotka potvrdil, že britský premiér navrhuje 13-ročné obdobie pre zmrazenie vyplácania sociálnych dávok novým zahraničným zamestnancom. Dodal, že v tomto bode zatiaľ nie je dohoda, pričom viaceré členské krajiny toto obdobie považujú za príliš dlhé.

"Trinásť rokov je príliš dlhé obdobie a nezodpovedá to charakteru opatrení, ktoré by mali byť zavedené. Chceme kratšiu dobu," uviedol český premiér. Zároveň ocenil, že posledný návrh dokumentu pripravený pre lídrov EÚ obsahuje záväzok, že Európska komisia nepripraví legislatívne návrhy umožňujúce indexáciu iných dávok, ako sú detské prídavky. To je podľa neho pre ČR a krajiny V4 úspech v rokovaniach.

V súvislosti s migračnou krízou, o ktorej lídri EÚ rokovali vo štvrtok večer, Sobotka odmietol tvrdenia, že vyhlásenie predsedu Európskej rady Donalda Tuska o nemožnosti súperenia viacerých plánov pri riešení problému migrácie, je kritikou na adresu Vyšehradskej štvorky.

Premiér zdôraznil, že V4 prijala štvrtkové závery Európskej rady ohľadne migrácie a dodal, že všetky krajiny teraz v tejto oblasti postupujú podľa plánu A, čiže podľa scenára z Bruselu. Ten znamená, že Turecko aj Grécko splnia svoje záväzky. 

"Ak Turecko a Grécko nenaplnia očakávania, ktoré my ako Česká republika a V4 do nich vkladáme, a tiež Rakúsko a Nemecko a západný Balkán, tak budeme musieť hľadať ďalšie varianty ako regulovať migráciu a preto V4 hovorí o záložných riešeniach," spresnil Sobotka. Zároveň dodal, že by to muselo byť po dohode s celou EÚ, v koordinácii s Gréckom a krajinami západného Balkánu.

Tieto úvahy však podľa premiéra ČR budú aktuálne, ak sa v najbližších týždňoch Turecku a Grécku nepodarí znížiť počty nelegálnych utečencov. 

"Budeme pozorne sledovať čísla, spoliehame sa tiež na operáciu NATO a chceme aktívny prístup Turecka a Grécka aj z hľadiska vracania utečencov." povedal v závere Sobotka.

Lídri EÚ sa vo štvrtok nedohodli s Britániou, možná dohoda dnes poobede

Rokovania európskych lídrov v Bruseli o reforme vzťahov medzi Britániou a zvyškom Európskej únie pokračujú druhým dňom v snahe dospieť ku konečnej dohode, ktorá by uspokojila britského premiéra Davida Camerona aj ostatné členské štáty únie.

Premiéri a prezidenti otvorili dnes o 11.00 h druhé kolo rokovaní po tom, ako počas uplynulej noci prebehla séria rokovaní medzi lídrami krajín majúcich výhrady k niektorým britským požiadavkám, predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.

Dnešnú sériu bilaterálnych rokovaní otvára český premiér Bohuslav Sobotka, ktorý má mandát rokovať v mene krajín Vyšehradskej štvorky (V4).

Počas noci právni experti priebežne prispôsobovali znenie dokumentu o vzťahoch s Britániou, na ktorom by sa dnes mali všetci premiéri a prezidenti dohodnúť, aby túto tému nemuseli odsunúť na prípadný ďalší krízový summit EÚ. Podľa diplomatických zdrojov bude návrh nového dokumentu predložený až poobede, lebo aj napriek dosiahnutiu určitého pokroku počas nočných rokovaní dohoda stále ešte nie je "na spadnutie".

Cameron potrebuje takú dohodu, s ktorou by mohol v Británii presviedčať voličov pred referendom, že EÚ urobila dostatočné ústupky na to, aby malo zmysel zostávať jej členom, a teda vyhnúť sa tzv. brexitu.

Na druhej strane členské štáty nie sú ochotné ustupovať v otázke základných hodnôt a slobôd, kam patrí aj sloboda voľného pohybu s možnosťou pracovať v inom členskom štáte a využívať rovnaké sociálne výhody.

Londýn požaduje obmedzenie sociálnych dávok pre pracovníkov z iných európskych štátov, najmä zníženie príspevkov pre deti takýchto zamestnancov, ak tieto deti žijú mimo Británie.

Agentúra DPA s odkazom na britské národné štatistiky pripomenula, že koncom roka 2015 na britskom trhu práce pôsobili vyše dva milióny občanov iných krajín EÚ, z celkového počtu približne 31 miliónov pracovníkov. Británia predstavuje piatu najväčšiu ekonomiku sveta.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov z prostredia EÚ je v Británii odhadom 100.000 zamestnancov zo Slovenska a prípadná indexácia detských prídavkov by sa týkala okolo tisícky detí.

Medzi ďalšími nevyriešenými spormi, ktoré musia lídri EÚ dnes dotiahnuť do konca, je otázka čoraz užšej európskej integrácie, čo Londýn odmieta, či britská požiadavka na vytvorenie mechanizmu pre krajiny stojace mimo eurozóny, aby tieto mali kontrolu nad jej rozhodnutiami.

V prípade úspešného dosiahnutia dohody medzi EÚ a Britániou je britský premiér ochotný čo najskôr vyhlásiť referendum o zotrvaní krajiny v EÚ, ktoré by sa tak mohlo konať už 23. júna.

Lídri EÚ chcú dosiahnuť dohodu s Britániou

Lídri Európskej únie chcú dosiahnuť dohodu, ktorá pomôže udržať Britániu v EÚ, aj keď dopracovať sa k nej bude pre mnohé krajiny náročné. Uviedla to v noci na dnes nemecká kancelárka Angela Merkelová.

"Je tu želanie udržať Britániu ako člena Európskej únie," povedala Merkelová novinárom po prvom dni summitu EÚ v Bruseli. "Ukázalo sa, že dohoda nebude pre mnohých ľahká, ale že vôľa (dosiahnuť ju) existuje," citovala ju agentúra Reuters. 

Írsky premiér Enda Kenny podobne povedal, že lídri EÚ to myslia s uzavretím dohody o požiadavkách Londýna na nové podmienky členstva Británie v únii vážne a neželajú si, aby boli rozhovory bezvýsledné. Môže to však trvať dlhšie, než očakávali, zdôraznil. 

Taliansky premiér Matteo Renzi naopak vyhlásil, že možnosti dosiahnutia dohody s Britániou ešte počas dnešného dňa vníma menej optimisticky než po príchode na summit - po tom, ako podľa neho počas prvého dňa rokovaní lídrov došlo v tejto záležitosti k "určitým krokom späť". 

Predseda Európskej rady Donald Tusk hovoril po rokovaniach, ktoré trvali do noci, o "určitom pokroku", podľa jeho slov je však ešte veľa potrebné urobiť. 

Podľa agentúry Reuters chce Tusk návrh dohody predložiť lídrom 28 členských krajín dnes počas "anglických raňajok" o 11.00 h, tento termín sa však môže ešte posunúť. 

Rozhovory s Britániou pokračujú, EÚ plánuje mimoriadny summit s Tureckom

Na rozhovoroch medzi Britániou a ďalšími 27 členskými krajinami Európskej únie došlo k "určitému pokroku", veľa však ešte zostáva urobiť. Povedal to v noci na dnes predseda Európskej rady Donald Tusk.

Oznámil tiež, že EÚ plánuje na začiatok marca mimoriadny summit s Tureckom o migračnej kríze. Spoločný akčný plán, na ktorom sa únia dohodla s Ankarou v novembri, podľa Tuska "ostáva prioritou". Na základe tohto plánu by okrem iného mala EÚ poskytnúť tri miliardy eur na lepšiu starostlivosť o sýrskych utečencov v Turecku. 

Tusk sa vyjadril po 15 hodinách rokovaní prvého dňa summitu EÚ, na ktorom lídri členských krajín do noci hovorili o požiadavkách Londýna na nové vzťahy Británie s úniou, ako aj o pretrvávajúcej migračnej kríze. 

Lídri EÚ by sa mali opätovne zísť dnes ráno. Podľa diplomatov sa plénum summitu bude Veľkou Britániou znova zaoberať neskoro predpoludním. Prípadná dohoda by potom mohla byť dosiahnutá popoludní. 

Schulz upozornil Londýn na úlohu europoslancov pri zmluve medzi EÚ a Britániou

Prevažná väčšina poslancov Európskeho parlamentu (EP) chce vidieť aj naďalej Britániu ako člena Európskej únie. Uviedol to predseda EP Martin Schulz na úvod summitu EÚ, ktorého dnešná časť je venovaná úprave vzťahov medzi Bruselom a Londýnom.

Schulz upozornil, že v globalizovanom 21. storočí Európa potrebuje Veľkú Britániu viac ako inokedy. Podľa jeho slov je miesto Spojeného kráľovstva v rámci Európskej únie.

"V čase, keď sa Spojené štáty čoraz častejšie obracajú dovnútra, keď Rusko spochybňuje globálnu bezpečnostnú architektúru na Ukrajine a v Sýrii, keď rastie vplyv Číny vo východnej Ázii a zároveň sa spomaľuje jej ekonomický rast, je jasné, že my Európania musíme držať pohromade viac ako inokedy," uviedol Schulz.

Cameronovi odkázal, že jeho krajina s vplyvom, ktorý má v zahraničnej politike, s politikou voľného trhu, obchodným obratom a bojom proti terorizmu, prináša veľa k spoločnému európskemu stolu. Dodal, že ak vo svojich návrhoch na reformu fungovania EÚ chce Británia vidieť úniu demokratickejšiu, transparentnejšiu, konkurencieschopnejšiu a menej byrokratickú, v tomto bude mať podporu europarlamentu tak dlho, kým všetky diskusie zostanú v rámci a v duchu Zmlúv o EÚ a Charty základných práv.

S odkazom na Britmi odmietaný koncept stále tesnejšej únie Schulz upozornil, že podľa Európskeho parlamentu táto koncepcia nemá byť len o našom dedičstve a našou minulosťou.

Kritickejší bol voči ofenzíve Camerona proti jednotnej mene. Upozornil, že podľa európskej legislatívy je menou EÚ euro. Dodal, že Británia má zaručenú výnimku z účasti v eurozóne, a preto v tejto oblasti nie je potrebné nič viac vysvetľovať.

"Chceme zabrániť rozdeleniu EÚ na 19 členov eurozóny a deväť nečlenov. Nie je potrebné vytvárať nové paralelné skupiny a nové paralelné inštitúcie. Británia od začiatku dala najavo svoju vôľu zostať mimo zóny eura a je to právne zakotvené v Zmluvách," konštatoval Schulz.

V sociálnej oblasti a pri slobode voľného pohybu sa debaty podľa Schulza sústreďujú na otázku sociálnych dávok. Pripustil, že ak sloboda pohybu vytvára praktické problémy pre nejakú krajinu, treba to riešiť, ale riešenie nemôže byť za cenu diskriminácie občanov EÚ. Malo by to byť na samotných členských štátoch, aby cez vnútroštátne právne predpisy rozhodli, ako prispôsobia svoje systémy sociálneho zabezpečenia.

Návrh na vytvorenie mechanizmu "záchrannej brzdy", ktorá má presvedčiť Britov, aby v referende hlasovali za zotrvanie v únii, by však podľa Schulza znamenal, že dvaja pracovníci, obaja občania EÚ, ktorí platia rovnaké dane a robia rovnakú prácu, by po určitý čas dostávali sociálne benefity v rôznej výške.

"Dovoľte mi to povedať veľmi jasne: Európsky parlament bude bojovať proti diskriminácii medzi občanmi EÚ. Nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie sú základné princípy EÚ," upozornil Schulz.

Platí, že v prípade dohody, ktorá sa zrodí na summite, budú jej znenie musieť odsúhlasiť aj poslanci europarlamentu, pričom, ako zdôraznil Schulz, europoslanci nemusia byť ústretoví voči riešeniam, ktoré spochybňujú slobodu pohybu.

Predseda EP nešetril britské požiadavky na EÚ ani vo štvrtom bode - pri posilnenej úlohe národných parlamentov voči legislatívnym návrhom Bruselu. Pripomenul, že správnou cestou je spolupráca medzi národnými parlamentmi a europarlamentom.

Vyjadril prekvapenie, že vlády členských krajín únie sú ochotné pristúpiť na návrh Donalda Tuska v podobe "červenej karty", ktorý znamená priame zasahovanie ich národných parlamentov aj do rozhodovania Rady EÚ, ktorá v rámci inštitúcií EÚ plní úlohu spoluzákonodarcu

Viac o téme: Veľká Británia
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu