PEKING - Zatiaľ čo svet sleduje konflikty v Sýrii a na Ukrajine, na druhej strane zemegule sa črtá nové geopolitické ohnisko. Na svedomí to má hádka o ostrovy v juhočínskom mori. Na tejto križovatke sa stretajú záujmy mocností - Číny, Japonska a Spojených štátov amerických. V stávke ide o veľa. Okolie ostrovov ukrýva obrovské nerastné bohatstvo. Hrá sa však aj o moc, keďže do popredia sa derie nový gigant - Čína a jej hlad po svetovom postavení.
Investície vychádzajúceho čínskeho "draka"do armády a jej modernizácia je najväčšou geopolitickou udalosťou v 21. storočí. Navyše Japonci a Číňania majú medzi sebou komplikované vzťahy. V 30-tych rokoch Japonci podnikli inváziu do Číny a obsadili aj Peking. Pri tejto výprave sa dopúšťali nehoráznych zverstiev. Dnes práve preto ožívajú nacionalistické vášne. Do toho vstupujú Spojené štáty americké ako stále najväčšia vojenská mocnosť, ktorá si stráži vplyv v regióne.
Japonci ostrovy nazývajú Senkaku, Číňania Diaoyu. Ostrovy sú ťažko obývateľné, no okolie skrýva veľké nerastné bohatstvo. Navyše, v tomto regióne Čína zahájila rýchle budovanie ostrovčekov z piesku. Veľkými loďami prečerpáva tony piesku z morského dna a prepravuje ich až na povrch.
Čína buduje nové ostrovy
Čína si nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora, cez ktoré prechádzajú významné námorné obchodné trasy. Peking podľa satelitných záberov buduje na útesoch v Spratlyho ostrovoch sedem umelých ostrovov, na jednom vzniká trojkilometrová pristávacia dráha. Kladie si nároky na 90 percent rozlohy Juhočínskeho mora, hoci časti patria do dvesto míľového pásma ďalších krajín - Vietnamu, Filipín, Malajzia, Brunej a Indonézia. Na časti Juhočínskeho mora si robia nároky aj Taiwan.
Zo satelitných snímkov je zrejmé, že Číňania stavajú armádne základne či pristávaciu dráhy. Aj keď sú novovytvorené plochy z piesku malé, môžu poslúžiť ako miesto pre hliadkovacie jednotky. Američania sa nechali počuť, že tam zaregistrovali pohyb mobilnej artilérie.
Príčina sporu - boj o moc, ropu a plyn
V centre sporu stojí osem ostrovov s rozlohou 7 kilometrov štvorcových. Dôležité sú najmä polohou - nachádzajú sa na dôležitých obchodných trasách, ponúkajú bohaté zásoby rýb, ropy a zemného plynu. Majú tiež kľúčovú polohu v geopolitickom rozmere medzi Spojenými štátmi a Čínou.
Kto bojuje proti sebe?
Japonsko
Krajina vychádzajúceho slnka tvrdí, že v 19. storočí skúmali ostrovy 10 rokov a v roku 1895 si ich oficiálne pričlenili k svojmu teritóriu. Po druhej svetovej vojne si Japonci obnovili nárok na niektoré z týchto ostrovov vrátane Taiwanu v Dohode zo San Francisca z roku 1951. Zároveň ostrovy mali pod dohľadom Spojené štáty, no od roku 1971 sa Dohodou z Okinawy vrátili pod japonskú správu. Japonci tvrdia, že Čína neprotestovala proti Dohode zo San Francisca. Bránia sa, že záujem o ostrovy Čína a Taiwan prejavili až v 70-tych rokoch po tom, čo tam objavili zásoby ropy.
Čína
Čína pre zmenu tvrdí, že ostrovy boli jej súčasťou už od dávnych časov, kedy tam lovili ryby a boli pod správou provincie Taiwan. Po Čínsko-Japonskej vojne po roku 1895 v Dohode Šimonoseki Taiwan pripadol však Japonsku. Keď sa Dohodou zo San Francisca Taiwan vrátil pod kvázi vlastnú správu, Čína tvrdila, že takisto aj ostrovy sa mali odčleniť od Japonska. Nároky si teda robí aj Taiwan.
Spojené štáty americké
Po druhej svetovej vojne uzatvorili medzi sebou Japonci a Američania dohodu, ktorú v roku 1960 sformalizovali. Na jej základe majú Spojené štáty v Japonsku základne. Na oplátku musia Japoncov brániť v prípade ohrozenia. To znamená, že v prípade napadnutia Čínou, Američania by bránili svojho japonského spojenca. Barack Obama potvrdil, že obranný pakt platí aj pre sporné ostrovy, no varoval, že eskalácia napätia by poškodila všetky strany.
Pentagón v súvislosti s týmito aktivitami Pekingu v auguste poznamenal, že Čína si v tejto zemepisnej oblasti s potenciálne bohatými zásobami energetických surovín nárokovala počas 20 mesiacov 17-krát viac územia než všetky ostatné krajiny za uplynulých 40 rokov.
Austrália
Austrália posilní spoločné vojenské operácie s námornými silami Spojených štátov v Juhočínskom mori. Politici prerokovali obavy v súvislosti s umelými ostrovmi, ktoré Čína buduje vo vodách Juhočínskeho mora - kadiaľ vedie dôležitá obchodná námorná trasa. Súčasťou rozšíreného záväzku môže byť nasadenie amerických a austrálskych námorných hliadok do vzdialenosti 12 námorných míľ od územného limitu čínskych umelých ostrovov, vybudovaných rozšírením pobreží na ostrovoch, dostatočne veľkým na umiestnenie vojenských zariadení.
Čínsko-americké napätie
Peking v októbri tohto roku obvinil posádku amerického torpédoborca USS Lassen z ilegálneho vstupu do čínskych teritoriálnych vôd pri rifoch tvoriacich súčasť neobývaných Spratleyho ostrovov, kde Čína vytvára umelú pevninu.
Hlavný veliteľ čínskeho vojenského námorníctva upozornil v októbri svojho amerického kolegu na riziko "menšieho incidentu, ktorý rozpúta vojnu" v prípade, že Spojené štáty budú pokračovať vo svojich "provokatívnych činoch" v Juhočínskom mori.
Podľa vyhlásenia čínskych námorných síl, z ktorého cituje agentúra Reuters, admirál Wu Šeng-li použil tieto slová vo štvrtok počas telekonferencie s americkým admirálom Johnom Richardsonom, veliteľa námorných operácií USA. Vojenskí predstavitelia oboch mocností spolu hovorili po tom, ako Washington pobúril Peking vyslaním vojnovej lode k spornému súostroviu v Juhočínskom mori.
"Ak budú Spojené štáty pokračovať s takýmito nebezpečnými, provokatívnymi činmi, mohla by nastať vážne naliehavá situácia medzi silami na frontovej línii na mori a vo vzduchu, alebo dokonca menší incident, ktorý rozpúta vojnu," varoval admirál Wu podľa zverejneného vyhlásenia. "Dúfam, že americká strana si cení dobrú vzťahy medzi čínskymi a americkými námornými silami, ktorých vytvorenie nebolo jednoduché, a vyhne sa opakovaniu takýchto incidentov," dodal.
Preteky v zbrojení
Veliteľ americkej Tichomorskej flotily varoval pred možnými pretekmi v zbrojení v spornom Juhočínskom mori, ktoré by mohli zachvátiť celý región v čase, keď krajiny čoraz viac láka použitie vojenskej sily namiesto medzinárodného práva na riešenie územných sporov.
Admirál Scott Swift vyzval krajiny ako Čína, aby na vyriešenie námorných sporov využívali arbitráž. "Obávam sa, že po mnohých desaťročiach mieru a prosperity môžeme byť svedkami začiatku návratu (princípu) 'sila to dá do poriadku' do tohto regiónu," povedal Swift v pondelok vo vystúpení na Havaji, ktorého text získala agentúra Reuters. "Nárokujúce i nenárokujúce strany presúvajú väčšie časti národného produktu na vývoj schopnejších námorných síl nad rámec toho, čo je potrebné len na sebaobranu," uviedol Swift.
