WASHINGTON – Dánsko sa zapojilo do vážneho geopolitického boja. Chce rozšíriť svoj vplyv nad Severným pólom a Arktídou. Súťaž, kto ovládne túto oblasť, sa vyostruje. V hre o nerastné suroviny je päť krajín, medzi nimi Kanada aj Rusko. K svetovým mocnostiam sa zamiešalo Dánsko. Argumentuje tým, že mu patrí Grónsko, ktoré do tejto oblasti zasahuje. Svojou žiadosťou tak môže poriadne zamiešať karty.
V prospech dánska sú dáta, ktoré dokazujú, že Grónsko sa nachádza na kontinentálnom šelfe, ktorý zasahuje Severný pól a Arktídu. Martin Lidegaard, dánsky minister zahraničných vecí, ich plánuje predložiť OSN s nádejou, že ich zohľadnia, keď dôjde k rozdeľovaniu oblasti.
Podľa odhadov je v Arktickom mori až 15 percent všetkej ropy na planéte. Okrem toho sa odhaduje, že je tam až 30 percent svetových zásob klasického plynu a približne pätina tekutého plynu.
Zmena klímy a topenie ľadovcov
Podľa dvoch nových štúdií, zverejnených tento týždeň, očakávaná zmena klímy a s tým súvisiace topenia ľadovcov umožnia prístup k rýchlejšiemu vŕtaniu a ťažbe. Ako informuje columbian.com, obrovské zásobárne nerastného bohatstva sú hlavným dôvodom, prečo sa toto územie pod svojou správu usiluje získať až päť krajín - USA, Kanada, Rusko, Nórsko a Dánsko.
Topiaci sa ľad by zároveň otvoril nové prepravné trasy. K dôležitým a strategickým bodom patrí aj Severná morská cesta. Pod kontrolu ju chcú najmä Rusi, väčšina trasy totiž kopíruje ich hranice. Lode z Európy do Ázie by sa tadiaľ plavili 35 dní, cez Suezský prieplav to v súčasnosti trvá 48 dní.
Zatiaľ nie je rozhodnuté, kto získa kontrolu nad Severným pólom a Arktídou. Pomocou armády si Rusko už dnes zabezpečuje svoje pozície. Plánujú v tomto priestore vybudovať 16 armádnych prístavov, 13 letísk a 10 radarových základní proti leteckým silám ostatných krajín.
